On-line hodina 14.mája 2020
Juhovýchodná Európa
Štáty juhovýchodnej Európy
Štáty bývalej Juhoslávie
JUHOSLÁVIA
JUHOSLÁVIA
SÚČASNOSŤ
SLOVINSKO
Prírodné pomery Slovinska
Snímek 10
Snímek 11
Snímek 12
Snímek 13
SLOVINSKO
SLOVINSKO
Snímek 16
Snímek 17
CHORVÁTSKO
Snímek 19
Snímek 20
Snímek 21
CHORVÁTSKO
Snímek 23
Blanka Vlašićová
Snímek 25
SRBSKO
Snímek 27
Snímek 28
SRBSKO
SRBSKO
Snímek 31
Snímek 32
Novak Djoković
ČIERNA HORA
Snímek 35
Snímek 36
ČIERNA HORA
Snímek 38
14.37M
Категория: ГеографияГеография

Juhovýchodná Európa. Štáty bývalej Juhoslávie

1. On-line hodina 14.mája 2020

Geografia 7.ročník

2. Juhovýchodná Európa

3. Štáty juhovýchodnej Európy

4. Štáty bývalej Juhoslávie

5. JUHOSLÁVIA

• po 2.svetovej vojne vznikla
Socialistická federatívna
republika Juhoslávia
• federácia sa skladala:
• Slovinsko
• Chorvátsko
• Bosna a Hercegovina
• Srbsko
• Čierna Hora
• Macedónsko
• prezidentom sa stal: Josip BrozTito
• zaviedol vlastnú formu socializmu
(titoizmus), vďaka čomu bola
Juhoslávia najbohatšou krajinou
východného bloku

6. JUHOSLÁVIA

pamätník masakru v Srebrenici
Ratko Mladić
(Bosna a Herc.)
• po smrti Tita (1980) nastáva v
6. hospodárstva
júla 1995, počas vojny
Juhoslávii Dňa
kríza
a v Bosne na srebrenickú enklávu
moslimov zaútočili srbské jednotky pod vedením
narastaniebosnianskych
nacionalizmu
Ratka Mladića.
Približne 15 000 obyvateľov sa rozhodlo pre útek
• vojna v Juhoslávii
(1992sa vydali naSlobodan
niekoľko kilometrov
Milosević
Radovan Karadžić
1995), bolak Tuzle,
jednaostatní
z
vzdialenému
Potočaru, kde (Srbsko)
sa chceli uchýliť pod ochranu (Bosna a Herc.)
natragickejších,
najsmutnejších
jednotiek UNPROFOR, ale bez úspechu. Počas dvoch dní
a predovšetkým
bolo mesto
vyplienené
a začalo sa hromadne vraždiť.
najzbytočnejších
vojen
v
Európe Až 8 373 mužov bolo zabitých, väčšinou zastrelených.
Mnoho
žien bolo
znásilnených, došlo aj k vraždám žien
• hovorí sa jej
„Bratská
vojna“,
a neplnoletých
detí.
lebo rozdelila
kamarátov,
Masaker
je najväčší vojnový zločin v Európe
príbuzných,
rodinyv Srebrenici
a
od konca druhej svetovej vojny.
spolužiakov
Medzinárodný súdny tribunál v Haagu ho označil za genocídu.
masové hroby v Srebrenici (Bosna a Hercegovina)

7. SÚČASNOSŤ

8. SLOVINSKO

nezávislosť: 25.6. 1991
20 273 km²
2 mil. obyv.
99 obyv. / km²
Ľubľana
42 km pobrežia
Jadranského mora
• susedné štáty:
• územie je na rozhraní Álp
a Dinárov
• najvyšší vrch Triglav
(2864 m n.m.) je
zobrazený na štátnej
vlajke
Maďar
sko
Rakúsko
Taliansko
Ľubľana
Chorvátsko

9. Prírodné pomery Slovinska

povrch hornatý:
Julské Alpy,
Karavanky, Kras
rieky Sáva, Dráva;
v pohoriach
ľadovcové jazerá
(Bledské)

10. Snímek 10

Triglav – najvyšší vrch
Júlskych Álp (2863 m)

11. Snímek 11

Karavanky – krasové
pohorie na hranici medzi
Rakúskom a Slovinskom

12. Snímek 12

Bledské jazero –
ľadovcové jazero
uprostred ktorého je
kostol Panny Márie

13. Snímek 13

Postojna jaskyňa – je
krasový jaskynný systém
(dlhý viac ako 20 km)

14. SLOVINSKO

• vysoká lesnatosť – 62%
• dostatok dreva pre píly,
výrobu nábytku a
papiera
• produkcia rôznych
druhov osobných a
nákladných áut,
motocyklov a
chladničiek
• prístav Koper –
významné prekladisko
nerastných surovín a
tovarov
• člen EÚ a Eurozóny

15. SLOVINSKO

• ĽUBĽANA – hlavné a
najväčšie mesto
Slovinska (280 tis.
obyv.)
• MARIBOR – druhé
najväčšie mesto
(112 tis. obyv.)

16. Snímek 16

Lipicany – konské
plemeno vyšľachtené v
Slovinsku (španielska
jazdecká škola)

17. Snímek 17

18. CHORVÁTSKO

nezávislosť: 25.6. 1991
56 542 km²
4,3 mil. obyv.
116 obyv. / km²
Záhreb
Jadranské more,
polostrov Istria,
Dalmátske ostrovy (viac
ako 1000 ostrovov – len
48 je trvalo obývaných)
• susedné štáty:
• Dináre - najvyšší vrch
Dinara (1831 m n.m.)
Maďarsko
Slovinsko
Záhreb
Istria
Bosna
a Hercegovina
Srbsko
Čierna
Hora

19. Snímek 19

Chorvátske
– Cres,
Most zostrovy
pevniny na
ostrov Krk,
Krk
Brač, Hvar, Korčula, ...
Brač

20. Snímek 20

Dinara – najvyšší vrch
Chorvátska (1863 m)

21. Snímek 21

NP Plitvické jazerá –
16 jazier, 140 vodopádov,
20 jaskýň

22. CHORVÁTSKO

• pestovanie viniča
• ťažba a spracovanie
bauxitu
• cestovný ruch –
krásne pláže,
historické pamiatky
• prístavy: Rijeka,
Split
• 1.7. 2013 vstup
Chorvátska do EÚ

23. Snímek 23

Dubrovník = perla Jadranu
svetová pamiatka UNESCO

24. Blanka Vlašićová

- je chorvátska skokanka do výšky
- osobný rekord 207 cm
- niekoľkonásobná majsterka sveta

25. Snímek 25

26. SRBSKO

Vojvodina
Chorv.
Čierna
Hora
Rumunsko
Belehrad
Srbsko
Bulharsko
• vznik: 4.6. 2006 (po
oddelení Čiernej Hory)
• 88 360 km²
• 9,1 mil. obyv.
• 103 obyv. / km²
• Belehrad
• susedné štáty:
• vnútrozemský štát – v
povodí Dunaja a Sávy
nížiny, juh hornatý
(Dináre, Karpaty, Stará
planina)
• Dináre - najvyšší vrch
Djeravica (2656 m n.m.)
v Kosove
Maďarsko
Bosna a Hercegovina
SRBSKO
Kosovo
Albánsko
Macedónsko

27. Snímek 27

28. Snímek 28

Sútok riek Dunaj a Sáva v Belehrade

29. SRBSKO

• na severe
krajiny je
autonómna
oblasť
VOJVODINA
(žije tu veľa
Slovákov)
• jej centrom je
mesto Novi Sad
(druhé najväčšie
mesto Srbska)
vlajka Vojvodiny
Dunaj v Novom Sade

30. SRBSKO

• na juhu je autonómna oblasť KOSOVO, ktoré vyhlásilo
v roku 2008 nezávislosť, ktorú však Srbsko a väčšina
krajín (vrátane SR) neuznalo
• jej centrom je Priština
• väčšina obyvateľov: Albánci (moslimovia)
MODRÁ oficiálne
uznali nezávislosť
Kosova
SIVÁ nevyjadrili sa
v tejto otázke
ORANŽOVÁ
oficiálne odmietli
uznať nezávislosť
Kosova

31. Snímek 31

32. Snímek 32

v centre Belehradu –
pozostatky občianskej vojny
Chrám svätého Savu,
Belehrad

33. Novak Djoković

-srbský tenista
- aktuálne (júl 2011) je
na 1. mieste medzinárodného
rebríčka ATP
-od roku 2006 ho vedie
bývalý daviscupový
reprezentant SR Marián Vajda

34. ČIERNA HORA

• vznik: 3.6. 2006
(osamostatnením sa od
Srbska)
• 14 030 km²
• 0,6 mil. obyv.
• 45 obyv. / km²
• Podgorica
• susedné štáty:
• pobrežie Jadranského
mora
• Skadarské jazero
• hornatý štát: Dináre najvyšší vrch Zla Kolata
(2534 m n.m.)
Bosna a
Hercegovina
Chorv.
Srbsko
(Kosovo)
Podgorica
S.j.
Albánsko

35. Snímek 35

36. Snímek 36

Skadarské jazero

37. ČIERNA HORA

• väčšina obyvateľov hovorí
srbsky a väčšina sa hlási k
pravosláviu (moslimovia
19%)
• veľká časť zisku krajiny
plynie z cestovného ruchu
• kandidátska krajina na
vstup do EÚ
• má prívlastok
najekologickejšia krajina
sveta (veľa NP)
Sveti Stefan – centrum turizmu
English     Русский Правила