Kódovanie poznatkov a vnútorná poznatková štruktúra

1.

Kódovanie poznatkov a vnútorná poznatková štruktúra

2.

Vznik informačnej vedy je datovaný do polovice 20.storočia - prvýkrát termín informačná veda použitý v roku 1958
vo Veľkej Británii, kde bol vytvorený Institute of Information Scientists.
Kognitívna veda sa dotýka filozofie, sociológie, etnológie, antropológie, psychológie, lingvistiky, sociálnej
komunikácie, umelej inteligencie, neurofyziológie.
Schrader (1986) napočítal v informačnej vede viac ako 134 rôznych teórií informácie.
Naša myseľ uchováva nekonečné množstvo informácií, spomienok a potenciálnych asociácií. Od 50.rokov 20.storočia
bolo množstvo 7 +/- 2 informácie považované za hornú hranicu toho, čo dokáže pozornosť prijať naraz (Miller,1956),
no nedávno kognitívni vedci poukázali na to, že horná hranica počtu informácií, ktoré sme schopní naraz prijať je 4!

3.

Pri spracovávaní informácií ide o špecificky riadené procesy, ktoré sa rôzne utvárajú a premieňajú.
Patria sem:
- cesty informácií v mozgu
- orientácia a situačná analýza
- podporné kognitívne spracovanie
- spôsoby využívania skladu pamäti
- rozhodovanie
- cielené riadenie správania sa
- výkonné činitele pri styku s prostredím.

4.

Životný cyklus pamäti môžeme rozdeliť do štyroch po sebe nasledujúcich krokov:
- Kódovanie
- Uchovávanie
- Spätná väzba
- Zabúdanie
Kódovanie chápeme ako opis úvodného okamihu učenia sa, kedy je mozog žiaka po prvýkrát konfrontovaný a
zaznamená nový typ informácie. Poznávací aspekt vzniká zakódovaním toho, čo bolo doposiaľ nepoznané a pre
učiaceho sa je to niečo nové. Dekódovanie je zase proces, počas ktorého skúšame porozumieť myšlienke, pojmom,
fráze, či vete. Ide o proces dešifrovania významu prijatej informácie.
Ak majú byť informácie kódované do pamäte, je potrebné venovať im dostatočnú pozornosť. V prípade, že nejaká
informácia vstupuje do pamäte, pretransformuje sa na určitý kód – reprezentáciu (kód je systém znakov, ktorými
dokážeme sprostredkovať informáciu). Výskumy preukazujú, že kódovať môžeme dvomi spôsobmi: fonologicky
a vizuálne. Fonetické kódovanie sa týka schopnosti analyzovať a kódovať zvuky tak, aby ich jednotlivec
identifikoval a udržal ich v pamäti. Toto kódovanie predstavuje asociovanie zvuku so symbolom a následným
prepojením s jeho významom. Vizuálne kódovanie sa týka schopnosti kódovať zrakové vnemy tak, aby ich
jednotlivec identifikoval a udržal si ich v pamäti. Tento typ kódovania predstavuje asociovanie vizuálneho vnemu
so symbolom a následným prepojením s jeho významom (Chan, Skehan & Gong, 2011, s.56).

5.

Hejný (2014) definoval šesť fáz kognitívneho procesu:
- motivácia
- formovanie samostatných modelov
- formovanie univerzálnych modelov
- tvorba poznatku
- kryštalizácia
- automatizácia vedomosti.
O spôsoboch systematizácie obsahov uložených v dlhodobej pamäti máme len veľmi málo poznatkov. Isté však je,
že nie sú uložené a organizované náhodne (nakoľko by nebolo možné vyhľadávať ich a ukladať v čase). Z toho
dôvodu musí byť učebný a vyučovací proces založený práve na existujúcich mentálnych štruktúrach alebo
kognitívnych schémach žiaka, ak chceme, aby bolo vzdelávanie efektívne a účinné.
Schopnosť modifikovať tieto schémy (schémami označujeme dlhodobo uchovávané štruktúry vedomia, ktoré
obsahujú mentálne zobrazenia vecí, dejov), napríklad asimiláciou, či akomodáciou sa vyvíja s vekom.
Samotný vnútorný poznatkový systém jednotlivca môžeme vnímať ako štruktúru poznania – systém vzťahov medzi
informáciami. Následne porozumieť znamená analyzovať súvislosti medzi informáciami, vedieť explicitne
informácie identifikovať, komparovať informácie, triediť ich, aplikovať, objasniť a hodnotiť.

6.

Kognitívna modifikovateľnosť

7.

Rozdiely v kognitívnom vývine nie sú výlučne výsledkom:
- dedičnosti
- vrodených podmienok,
- činiteľov prostredia (napr. sociálny status rodičov, kultúrne rozdiely, pôvod rodiny a
pod....)
Sú skôr výsledkom adekvátnych skúseností získaných učením

8.

Otázka: je kognitívna oblasť taká dôležitá, aby sme sa ňou v pedagogike zaoberali?
Otázka : Dá sa kognícia meniť?
Ako sa môžu prejaviť deficity kognitívnych funkcií?

9.

Na úrovni vstupu (inputu):
Nezreteľné a povrchné vnímanie.
Neplánované, impulzívne a nesystematicky zamerané správanie pri zvládaní úloh.
Nedostatok alebo obmedzenie receptívnych verbálnych prostriedkov umožňujúcich
diskrimináciu.
Neschopnosť alebo nedostatočná orientácia v priestore.
Neschopnosť alebo obmedzené vnímanie času.
Nedostatočná alebo obmedzená schopnosť udržať alebo zachovať konštantnosť javov pri
ich variabilite.
Nedostatok alebo deficit potreby precíznosti a presnosti pri zhromažďovaní dát.
Nedostatočná schopnosť vnímať dva informačné podnety súčasne.

10.

Na úrovni spracovania
Neprimeranosť v percepcii podnetov a určovaní súčasných problémov.
Neschopnosť vyberať významné znaky oproti znakom nevýznamným, keď sa má definovať
problém.
Nedostatočná schopnosť spontánneho porovnávania alebo jeho obmedzená aplikácia spôsobená
zúženým systémom potrieb. Jedinec sa uspokojí s povrchným spracovaním informácií.
Zúženie psychického pola. Jedinec nemal príležitosť, alebo nepocítil potrebu rozšíriť svoje záujmy.
Epizodické uchopovanie reality.
Nedostatočná alebo neprimeraná potreba sledovať logické dôkazy.
Nedostatočná alebo neprimeraná interiorizácia predmetov, alebo vzťahov.
Skreslenie interferenčného hypotetického myslenia.
Absencia alebo nedokonalé stratégie pre testovanie hypotéz.
Absencia alebo neprimeraná schopnosť plánovať prácu.
Neboli vypracované niektoré kognitívne kategórie.

11.

Na úrovni výstupu (outputu)
Egocentrické komunikačné modality.
Problémy vo vyjadrovaní myšlienkových vzťahov.
Zablokovanie.
Odpovede na úrovni pokus a omyl
Absencia alebo obmedzenie potreby odpovedať obsahovo i formálne presne.
Problémy vo vizuálnom prenose.
Impulzívne správanie pri akejkoľvek činnosti

12.

Kognitívne kľúče:
1. Porozumenie problému a kladenie otázok
2. Porozumenie potrebe pracovať presne a výstižne
3. Orientácia v čase a priestore
4. Štruktúrovanie informácií
5. Nácvik pracovnej pamäti
6. Selektívna orientácia pozornosti
7. Vyhľadávanie vzťahov
8. Odhaľovanie podstatného
9. Rozvoj plánovacích kompetencií
10. Vedomie kompetencie