Financie a mena DŠ - Paulík - prezentácia

1. Financie a mena

Ing. Dušan Paulik
Katedra ekonómie a financií
2025/2026
Denné štúdium

2. Cieľ predmetu

Uviesť študentov do problematiky teorie financií, bankovníctva,
poisťovníctva, verejných,
podnikových a medzinárodných
financií. Po úspešnom zvládnutí predmetu by sa student mal
orientovať v základných pojmoch a vzťahoch v jednotlivých
oblastiach financií. Je to jeden z povinných predmetov
študijného programu školy.
2025/2026
2

3. Na ktoré otázky dá predmet odpoveď

1.
2.
3.
4.
5.
Čo sú to financie a mena
Kedy a prečo vznikli
S akými pojmami narábajú
Aké metody a nástroje skúmania využívajú
Čo je obsahom, z čoho vychádzajú a aké factory ovplyvňujú
jednotlivé zložky financií.majú spoločné jednotlivé zložky
financií.
2025/2026
3

4. Obsah predmetu

1. Teoria financií
2. Peňažný obeh a mena
3. Peňažná rovnováha a jej narušenie
4. Finančný trh
5. Bankový systém
6. Menová politika
7. Komerčné bankovníctvo
8. Dohľad nad finančným trhom
9. Podnikové financie
10. Verejné financie
11. Financie účelových fondov a verejno-prospešných org.
12. Poistenie a poisťovníctvo
13. Medzinárodné financie
2025/2026
4

5.

Seminárne práce – prípadové štúdie
Študent vyberie oblasť (tému), kde na konkrétnom príklade (podnik,
inštitúcia) charakterizuje problém a zároveň uvedie vlastné návrhy a
námety na možnosti jeho riešenia
Oblasť:
1)
Kapitálový trh – napr. využitie nástrojov financovania rozvoja
2)
Podnikové financie – napr. odvodové a daňové zaťaženie
3)
Verejné financie – napr. efektívnosť využitia verejných zdrojov
4)
Bankovníctvo – napr. dostupnosť podnikateľských úverov
5)
Poisťovníctvo – napr. systém dôchodkového zabezpečenia
Rozsah 3 – 5 strán. Odovzdanie práce je podmienkou účasti na skúške.
2025/2026
5

6. Základná literatúra

Paulik D. a kol.: Základy financií a meny. 1 vyd. Trenčín: Inštitút
aplikovaného manažmentu 2012
Odporúčaná Literatúra
Sivák R. a kol. : Financie Vyd. Wolters Kluver 2019
Lisy J. a kol.: Ekonómia Vyd. Wolters Kluver 2016
2025/2026
6

7. I. Teória financií

• finančná veda – významná súčasť
spoločenských vied
• peniaze ako finančná kategória sú
určujúcim faktorom úspešnosti fungovania
trhového hospodárstva a
výsledkove
životnej úrovne obyvateľstva
• finančné
prostriedky
=
peňažné
prostriedky, cenné papiere, úvery, dotácie
a pod.
• mena - peniaze štátu (ov)
2025/2026
7

8. Peniaze v NH sa prejavujú v podobe:

1) peňažnej zásoby (reálne peniaze hotovostné a
bezhotovostné) u ekonomických subjektov a
zároveň v NH ako celku
2) peňažných operácií (kvantitatívna a
kvalitatívna zmena peňažnej zásoby u
ekonomických subjektov a v NH
2025/2026
8

9. Druhy peňažných operácií

1) platobné operácie - kvantitatívna zmena
peňažnej zásoby ekonomického subjektu
(peňažné platby)
2) transformačné operácie – kvalitatívna zmena
peňažnej zásoby ekonomického subjektu a NH
(hotovostná a bezhotovostná, domáca a
zahraničná mena)
3) emisné peňažné operácie – kvantitatívna
zmena peňažnej zásoby v NH (poskytovanie
úverov kom. bankám v rámci riadenia ich
likvidity zo strany centr. banky)
2025/2026
9

10. Platobné peňažné operácie

Z hľadiska ekonomickej podstaty majú nasledovné členenie:
1)
fiškálne – zmena zásoby, obligatórny charakter (dane, clo, poplatky)
2)
kreditné – dočasná zmena peňažnej zásoby, návratný charakter
3)
asekuračné – poisťovacie peňažné operácie. Majú obligatórny alebo
fakultatívny charakter
4)
sekuritné – nákup a predaj emitovaných cenných papierov, resp.
emitovanie nových cenných papierov
5)
dôchodkové – výplata pracovných, sociálnych a kapitálových
dôchodkov. Ide o peňažný príjem pracovného, sociálneho a kapitálového
charakteru
6)
tovarovo – peňažné operácie, podstata – ekvivalentná výmena peňazí za
tovar a služby (podnikové financie)
2025/2026
10

11. Druhy peňažného obratu a peňažných platieb:

Peňažný obrat = úhrn peňažných platieb za určité obdobie (toková
veličina)
a) realizačné platby – forma tržieb
b) transferové platby – peňažné prevody bez pohybu tovaru a služieb
(dôchodky, úvery, dane, poplatky, dotácie, atd.)
Transferový peňažný obrat - prostriedok rozdeľovania ND
Platobné operácie (transferové a realizačné) predstavujú dynamický
aspekt peňazí.
Peňažná zásoba ako úhrn hotovostných a bezhotovostných peňažných
prostriedkov predstavuje statický aspekt peňazí.
2025/2026
11

12. Objektívna a subjektívna stránka financií Peňažné operácie (platobné, transformačné, emisné) predstavujú primárnu finančnú

činnosť, ktoré zároveň predstavujú
objektívnu stránku financií.
Financie sú objektívnou kategoriou a činnosť spojená s
peňažnými operáciami tvorí ich objektívnu stránku.
Financie ako objektívna kategoria sa presadzujú
prostredníctvom subjektívnej stránky – teda subjektov a
nástrojov, ktoré cieľavedome usmerňujú finančné vzťahy a
procesy a vytvárajú pre ne podmienky.
2025/2026
12

13. Subjektívna stránka financií

Činnosť v procese zmeny peňažnej zásoby, ktorou sa utvárajú podmienky
na úspešný priebeh primárnej finančnej činnosti, predstavuje
subjektívnu stránku financií.
Rozhodujúcou súčasťou subjektívnej stránky financií je
sekundárna finančná činnosť:
-
nevystupujú reálne peniaze, ale len účtovné, štatistické
vyplýva z primárnej finančnej činnosti
Sekundárna finančná činnosť zahŕňa:
1)
2)
3)
plánovanie, prognózovanie, projektovanie
evidencia primárnej finančnej činnosti (štatistika, výkazníctvo)
finančná kontrola (finančná analýza, revízia)
2025/2026
13

14. Súčasťou subjektívnej stránky je aj:

finančná politika – činnosť na báze finančných nástrojov, zahŕňa rozpočtovú,
daňovú, dotačnú, menovú, colnú, atď.
Ciele: rovnovážny vývoj NH, menová stabilita, efektívnosť, optimalizácia tvorby a
rozdelenia ND, atď.
finančná veda – cieľom je optimalizovať objektívnu stránku financií
finančné právo – súbor finančných noriem
finančná sústava – finančné orgány a inštitúcie. Riadia, organizujú a uskutočňujú
primárnu finančnú činnosť.
Člení sa na:
1) rozpočtovú
2) bankovú
3) poisťovaciu
4) podnikovú
2025/2026
14

15. Členenie financií:

-
podnikové financie (súkromné podnikateľské financie)
-
verejné financie (štátny rozpočet, miestne rozpočty územných
samosprávnych celkov, rozličné účelové štátne, regionálne a komunálne
fondy v oblasti ekológie, dopravy, kultúry, poľnohospodárstva a pod.)
-
financie bankovníctva
-
financie poisťovníctva (peňažné operácie sociálneho a zdravotného
poistenia a peňažné operácie asekuračné)
-
medzinárodné financie (peňažné operácie pri ktorých dochádza k zmene
cudzozemskej peňažnej zásoby)
-
financie obyvateľstva (peňažné príjmy a výdavky)
2025/2026
15

16.

Definícia financií:
Financie predstavujú sústavu peňažných operácií s reálnymi
peniazmi, prostredníctvom ktorých nastáva zmena peňažnej
zásoby jednotlivých ekonomických subjektov
2025/2026
16

17.

Kontrolné otázky
a) V akej podobe sa v NH prejavujú peniaze, ako
členíme peňažné operácie a ako platobné peňažné
operácie
b) Čo predstavuje objektívna a čo subjektívna stránka
financií
c) Sektorové členenie financií
2025/2026
17

18. II. Peňažný obeh a mena

Menovou alebo peňažnou sústavou sa rozumie spôsob vydávania a
obehu peňazí.
Jej obsahom je zákonmi usmerňovaná organizácia peňažného obehu.
Historicky poznáme tri druhy menových
sústav:
1) metalické menové sústavy (monometalizmus, bimetalizmus)
2) úverové menové sústavy (obeh vymeniteľných bankoviek)
3)papierové menové sústavy (obeh nevymeniteľných papierových
peňazí)
V súčasnosti rozvojom informačných technológii postupný prechod na
elektronické peňažné systémy.
2025/2026
18

19. Funkcie peňazí

-Peniaze ako nástroj výmeny (platidlo)
-Ako prostriedok uschovania hodnoty (úspory)
- Ako meradlo hodnoty
2025/2026
19

20. Metalická menová sústava

- Dlhý historický vývoj peňazí
- Rozvoj deľby práce umožnil postupnú zmenu výmenných
ekvivalentov od naturálnych tovarov k drahým kovom
- Prvé kovové mince boli razené v Lýdii (Turecko) v 7 storočí p.
n. l.
- O vznik a rozvoj prvých kovových peňazí sa pričinili hlavne
Feníčania (dnešný Libanon 14 – 4 storočie p. n. l.)
- V počiatkoch mince razené zo zlata a striebra, pozdejšie s
ohľadom na zvýšenú potrebu peňazí aj zo zliatín
2025/2026
20

21.

-
-
-
Veľký význam v dejinách mal tzv. zlatý monometalizmus (štandard).
Podstatou bankovky a mince boli voľne vymeniteľné za zlato v
pevne stanovenom pomere. Štandard zlatej mince bol menovým
systémom vyspelých kap. štátov pred 1. svetovou vojnou. Po veľkej
hospodárskej kríze (1929-33) bola postupne zrušená vymeniteľnosť
bankoviek za zlato.
Dohoda v Bretton-Wood 1944 (štandard zlatej devízy). Stanovený
pevný kurz USD ku zlatu a pevné parity vybraných mien k USD.
USD sa stal svetovou rezervnou menou. Cieľ stabilizácia
medzinárodného menového systému. Vznik MMF.
1971 vláda USA zrušila tzv. zlatú konvertibilitu USD
1976 Kingstonská dohoda – zrušené pevné parity kurzov mien a
oficiálna cena zlata (trhový kurz mien a ceny zlata)
2025/2026
21

22. Úverová menová sústava

Úverová menová sústava je založená na obehu úverových
peňazí
(bankoviek)
a
predstavuje
významnú
racionalizáciu peňažného obehu.
Prvé bankovky boli reeskontované zmenky, ktoré obch.
banky postúpili centrálnej banke a mali charakter
úverových peňazí.
Prvé zmienky o ich využívaní ako platobného
prostriedku pochádzajú z obdobia 12 storočia n.l. v
talianskych mestských štátoch (Benátky, Janov).
2025/2026
22

23.

-
-
-
Euro vzniklo 1 januára 1999 ako naplnenie tretieho štádia hospodárskej a
menovej únie členských štátov EÚ (prvé liberalizácia kapitálových pohybov
1.7.1990, druhé vytvorenie jednotného trhu 1.1.1993 a platnosť Zmluvy o
EÚ z Maastrichtu)
Európsky menový inštitút (EMI) z roku 1994 bol nahradený ECB a ESCB
Euro sa začalo používať v 11 členských krajinách EÚ najprv v
bezhotovostných platbách a od 1.1.2002 aj ako obeživo. K prijatiu eura sa
zaviazali všetky členské krajiny (výnimku má Dánsko) po splnení tzv.
konvergenčných kritérií. V súčasnosti sa euro používa v 19 krajinách EÚ.
Konvergenčné kritériá cenová stabilita, fiškálny deficit, hrubý dlh vlády,
dlhodobé úrokové sadzby, stabilita menového kurzu
Slovensko po vstupe do EÚ v roku 2004 a splnení konverg. kritérii prijalo
euro v r. 2009
2025/2026
23

24. Sústava papierových peňazí

-
-
Základom
menových
sústav
rozvojom
kapitalistického
hospodárskeho systému (priemyslu a obchodu v 19 stor.) sa stali
papierové peniaze
Forma štátoviek, nevymeniteľných bankoviek a neplnohodnotných
mincí.
-
V minulosti problém množstva papierových peňazí v obehu
Postupné znižovanie významu papierových (hotovostných) peňazí.
V súčasnosti prechod od papierových peňazí na elektronické peniaze
(účty + operácie)
Tzv. kryptomeny (napr. Bitcoin, Ethereum, atď.) – klasické rizikové
investičné nástroje finančného trhu.
Menovú sústavu EÚ predstavuje peňažná jednotka euro, ktorú riadi
a reguluje ECB
2025/2026
24

25.

- Na území rakúsko-uhorskej monarchie prvé papierové peniaze tzv.
bankocetle začala vydávať v roku 1726 Viedenská mestská banka. Nestali sa
však všeobecne uznávaným platidlom.
-Menová jednotka koruna bola zavedená na celom území Rakúsko – Uhorska v
r. 1892 (mince a bankovky až v r. 1901).
-Po vzniku Československej republiky v roku 1918 sa na našom území menili
peniaze celkom 6 krát.
-Prvá čsl. mena (Kčs) vznikla menovou odlukou okolkovaním starej rakúskouhorskej meny. Vysoký kurz čsl. koruny oproti rakúskej a maďarskej korune
podnietil masové falšovanie kolkov.
-Druhýkrát sa menila v roku 1939 vznikom slovenského štátu (slov. koruna)
2025/2026
25

26.

-
-
Tretíkrát v roku 1945 návrat ku čsl. korune (na území obiehali slovenské
koruny, maďarské pengó, nemecké marky, protektorátne koruny).
Štvrtýkrát v roku 1953 (peňažná reforma). Tvrdo postihla obyvateľstvo.
Výmena do 300 Kčs 1:5, nad 300 Kčs 1:50. Zároveň zrušený prídelový
systém.
Piatykrát v roku 1993 pri vzniku SR ,
Šiestykrát k 1. 1. 2009 zavedené euro
2025/2026
26

27.

-
-
-
Predchodcom eura bolo tzv. ECU (European Currency Unit)
Vzniklo v r. 1979 ako spoločná menová jednotka Európskeho spoločenstva,
ako základ budovania jednotného integrovaného menového systému
Nešlo o skutočnú menu ale o zúčtovaciu jednotku používanú centrálnymi
bankami v rámci európskeho spoločenstva
Prepočet v rámci platobného styku sa vykonával na základe pevne
stanovených parít koša vybraných mien
ECU sa využívalo na prepočet transakcii v zahraničnom obchode a bolo ho
možné nakúpiť a uložiť v bankách
ECU nemalo podobu hotovosti
2025/2026
27

28.

Digitálne euro (DE)
-Zámerom je zvýšiť konkurencieschopnosť a inovatívnosť európskeho
platobného prostredia
-Platobný prostriedok akceptovaný v celej eurozóne pre platby v obchodoch,
online a prevody
-ECB bude emitovať DE, nemá nahradiť hotovosť, má ju len doplniť
-Užívatelia si vytvoria účty DE, ich vedenie by malo byť bezplatné
-Zúčtovanie platieb a prevodov v CB, nie v komerčnej banke
-Objem konverzie bankových vkladov na DE bude limitovaný
-Rozhodnuť o definitívnej podobe projektu by mala Rada guvernérov ECB
koncom tohoto roku
2025/2026
28

29.

Kontrolne otázky:
Čo rozumieme pod menovou sústavou
Čo charakterizuje súčasná peňažná sústava v EÚ
2025/2026
29

30. III. Peňažná rovnováha a jej narušenie

Peňažná rovnováha je stav, kedy ponuka tovaru a služieb zodpovedá
kúpyschopnému dopytu pri relatívne stabilnej úrovni cien.
Peňažná rovnováha je monetárnym prejavom ekonomickej rovnováhy.
Inflácia je prekročenie optimálneho množstva peňazí v obehu,
prejavuje sa narušením peňažnej rovnováhy a tlakom na rast cien.
Neexistuje zjavná súvislosť medzi infláciou a ekonomickým rastom.
Redistribučné účinky inflácie – v prospech ŠR a dlžníkov, v neprospech
obyvateľstva a veriteľov.
Objektívne a subjektívne príčiny inflácie
2025/2026
30

31.

Podľa príčin narušenia peňažnej rovnováhy rozlišujeme dopytovú a
nákladovú infláciu.
Dopytová vzniká v prípade nadmerného rastu obeživa hlavne z titulu
rastu miezd, verejných výdajov a extenzívnej menovej politiky CB.
Nákladová keď rastú náklady na výrobu tovarov hlavne z titulu
rastu cien energii a služieb a v neposlednom rade z titulu rastu
marží obchodníkov a poskytovateľov služieb.
Z kvantitatívneho hľadiska, podľa tempa rastu cien, delíme infláciu na
žiadúcu alebo miernu (1-2 %), vysokú (2-100%) a hyperinfláciu (nad
100 %).
Inflácia sa meria pomocou cenových indexov, ktoré predstavujú zmenu
cenovej hladiny za určité obdobie (miera inflácie). V EÚ sa meria
tzv. harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien.
2025/2026
31

32.

Kontrolna otázka
-Čo predstavuje peňažná rovnováha, čo peňažná
nerovnováha a ako sa prejavujú
-Príčiny inflácie a jej dôsledky
2025/2026
32

33. IV. Finančný trh

V trhovej ekonomike existujú 3 základné tipy trhov:
1) Trh výrobných faktorov (prírodné zdroje, práca)
2) Trh výrobkov a služieb
3) Finančný trh
Finančný trh (FT) je miesto, kde sa stretáva ponuka voľných
finančných prostriedkov v podobe úspor a dopyt po týchto
prostriedkoch.
FT predstavuje významný indikátor stavu a vývoja ekonomiky.
Funkciu FT možno rozdeliť na:
- Funkcie sprostredkovateľské
- Funkcie cenovej tvorby finančných nástrojov
2025/2026
33

34.

Stretávanie ponuky a dopytu na FT môže prebiehať:
a)
Priamo (napr. burza cenných papierov)
b)
Nepriamo (vstupom sprostredkovateľa, napr. komerčná banka,
fondy kolektívneho investovania)
Finančné trhy sa delia podľa splatnosti nástrojov, s ktorými sa na
týchto trhoch obchoduje a to na:
a)
Peňažné trhy, kde sa obchoduje s krátkodobými nástrojmi
splatnými do jedného roku
b)
Kapitálové trhy, kde sa obchoduje s dlhodobými nástrojmi
splatnými nad 1rok resp. bez splatnosti
V praxi sa bežne tieto trhy označujú ako trh bankový a trh s cennými
papiermi
2025/2026
34

35.

Kapitálový trh členíme na:
a)
Organizovaný (verejný) a neorganizovaný
b)
Primárny ( predaj novej emisie prvým majiteľom) a sekundárny
(zmena majiteľa)
c)
Z časového hľadiska na
- promptný (okamžitý). Ide o tzv. spotové obchody
- termínový (odložený). Obchody realizované vo vopred
stanovenom termíne a dohodnutej cene.
- opčný (budúci). Podmienené termínové obchody
2025/2026
35

36.

Pri termínových a opčných obchodoch môže ísť o špekuláciu na
zmenu kurzu cenného papiera, pričom táto špekulácia môže byť:
a) Na pokles kurzu (bears – medvede predávajú CP aby ich v
budúcnosti mohli kúpiť za nižšiu cenu)
b) Špekulácia na vzostup kurzu (bulls – býci kupujú CP aby ich v
budúcnosti mohli predať za vyššiu cenu)
2025/2026
36

37.

Cenné papiere – významný nástroj finančného trhu
Definícia: cenný papier (CP) je listina, na ktorej je uvedené právo
vlastníka na úhradu pohľadávky voči tomu, kto je v CP zaviazaný.
Formy CP:
- Materializovaný (v listinnej podobe)
- Dematerializovaný (zaknihovaný v evidencií centrálneho
depozitára)
Z hľadiska prevoditeľnosti CP
- Na doručiteľa (anonymný charakter – vyplývajúce práva má
predkladateľ)
- Na rad (oprávnená osoba uvedená v texte listiny, prevod musí byť
uvedený na rube
2025/2026
37

38.

Z hľadiska spôsobu emisie CP:
- Hromadne emitované ( napr. akcie, obligácie)
- Individuálne emitované (napr. zmenky, šeky)
Z hľadiska majetkového práva CP:
- Majetkové vyjadrujúce vlastnícky vzťah (akcie, podielové listy)
- Úverové, vyjadrujúce dlžnícky vzťah (zmenky, depozitné certifikáty,
obligácie)
Z hľadiska emisie CP
- Štátne
- Komunálne (územnosprávne celky, obce)
- Súkromné (právnické alebo fyzické osoby)
2025/2026
38

39.

Nástroje peňažného trhu (bankový, resp. medzibankový trh,
-
-
splatnosť max. 1 rok)
Úverové (poskytovanie úverov)
Pokladničné poukážky (štátne PP zdroje na pokrytie čas. nesúladu
medzi tvorbou zdrojov a ich potrebou)
Depozitné certifikáty ( bankový produkt, potvrdenie o uložení
peňažných prostriedkov)
Zmenky (bezpodmienečný písomný záväzok zmenkového dlžníka
zaplatiť majiteľovi zmenky v určenom čase a mieste dĺžnu sumu.
Vlastná zmenka, záväzok uhrádza vystavovateľ. Cudzia zmenka,
záväzok uhrádza tretia osoba na základe príkazu vystavovateľa
zmenky)
2025/2026
39

40.

Nástroje kapitálového trhu (splatnosť nad 1 rok, výška výnosu,
rizika a likvidity závisí od typu aktíva a situácie na trhu)
-Dlhopisy (štátne, komunálne, podnikové, bankové)
-Akcie (kapitálové CP)
-Podielové listy (emitujú banky, forma kolektívneho investovania. Predstavujú
investičné bankovníctvo)
-ETF indexové fondy
-Deriváty (fin. nástroj, ktorého hodnota je odvodená od určitého
podkladového aktíva, ktorým môže byť úroková miera, cudzia mena, akcia,
burzový idex, komodita, akcia, atď. a ktorý sa využíva a) ako ochrana voči
rizikám budúceho vývoja b) za účelom špekulácii na budúce zisky. Realizujú
sa formou termínovaných kontraktov. Základné tipy: forwardy, futurity, opcie
a swapy)
-Hypotekárne záložné listy tzv. HZL ( emitujú hypotekárne banky za účelom
získania zdrojov na poskytovanie hpotekárnych úverov. Splatnosť 4 roky)
2025/2026
40

41.

Akcie sú kapitálové CP, ktoré vyjadrujú vlastnícke právo ich majiteľa
na majetok spoločnosti, ktorá ich emitovala.
Členenie akcií:
- Podľa formy emisie na listinné a na dematerializované (zaknihované
v CD CP)
-
Podľa spôsobu prevoditeľnosti na akcie na doručiteľa a na akcie na
meno (verejne obchodovateľné len na doručiteľa)
-
Podľa rozsahu práv a povinností na kmeňové (právo podieľať sa na
riadení) a na prioritné (obmedzené právo účasti na riadení)
2025/2026
41

42.

Oceňovanie CP
-
Menovitá hodnota (suma uvedená na CP)
Kurz (cena za ktorú sa obchoduje na verejnom trhu
Emisný kurz (suma za ktorú emitent vydáva CP)
Emisia CP dvojakým spôsobom:
a)
b)
Prostredníctvom neverejného trhu, vopred určeným investorom
(nevyžaduje sa povolenie NBS)
Prostredníctvom verejného trhu spravidla cez licencovaného
obchodníka a BCPB (vyžaduje sa prospekt emitenta a súhlas NBS)
2025/2026
42

43.

Inštitúcie finančného trhu
-Banky a sporitelne
-Poisťovacie spoločnosti
-Dôchodkové správcovské spoločnosti
-Finančné spoločnosti (maklérske firmy)
-Investičné spoločnosti
-Obchodníci s cennými papiermi
-Burzy cenných papierov (hlavný organizátori kapitálového trhu)
2025/2026
43

44.

Burzy cenných papierov
-Na burze sa obchoduje ako s primárnymi emisiami, tak s CP sekundárneho
trhu, pričom obchody sa v zásade delia na spotové (promtné) a opčné
(derivátové)
-Základné členenie búrz podľa typov CP napr. akciový, dlhopisový, derivátový,
podľa kvality na kotovaný, nekotovaný, voľný
-Na Slovensku Burza cenných papierov Bratislava (BCPB) založená 1991
primárne ako dôsledok zavedenia kuponovej privatizácie. Ide o spotový typ
burzy. Problém nizky objem obchodov, z ktorých cca 99 % pripadá na obchody
s dlhopismi a to prevažne so štátnymi.
2025/2026
44

45.

Medzi najvýznamnejšie svetové burzové inštitúcie patrí New York Stock
Exchange (NYSE), anglická London Stock Exchange, nemecká Deutche
Borze vo Frankfurte n/M a japonská Tokyo Stock Exchange.
Osobitné postavenie na európskom kapitálovom trhu má burza EURONEXT
založená v roku 2000 ako výsledok globalizácie a zavedenie spoločnej
meny. Združuje regionálne burzy v Amsterdame, Bruseli, Paríži a v
Lisabone.
Vo svete má veľký význam a mimoburzový trh. Označuje sa ako OTC trh (over
the counter market). Je postavený na obchodovaní prostredníctvom
internetu. Ochrana investorov tu nie je zabezpečená – prebieha
bilaterárne bez účasti tretej strany. Rozšírený je hlavne v USA, Nemecku a
Japonsku.
Najznámejšou a najväčšou mimoburzovou inštitúciou je americký NASDAQ
(Národná asociácia obchodníkov s CP). Poskytuje len technologickú
podporu účastníkom, nemá burzový parket a nezamestnáva špecialistov.
2025/2026
45

46.

Účelové organizácie a inštitúcie FT SR
-
Burza CP (BCPB)
Centrálny depozitár CP (CDCP)
Exportno-Importná banka (EXIM Banka)
Nexi Central Europe
Fond ochrany vkladov
2025/2026
46

47.

Kontrolné otázky
a) Charakterizujte finančný trh, jeho funkcie, štruktúru
a hlavné inštitúcie
b) Čo predstavujú cenné papiere ako významný nástroj
finančného trhu
c) Uvedte niektoré nástroje peňažného a nástroje
kapitálového trhu
2025/2026
47

48. V. Bankový systém

Štruktúra bankovej sústavy:
Banková sústava v krajinách fungujúcich na trhových princípoch sa
skladá z jednej centrálnej banky a zo siete komerčných bánk. V
netrhových ekonomikách môžu byť spojené menové a komerčné
funkcie v jednej inštitúcii
Centrálne banky vo všeobecnosti určujú a zabezpečujú menovú
politiku, emitujú peniaze a riadia obeživo.
Komerčné banky sú podnikateľské subjekty, ktoré poskytujú produkty
a služby a vykonávajú operácie na finančnom trhu.
2025/2026
48

49. História vzniku bánk:

-
Banky vznikali postupne už v priebehu stredoveku
(10 až 16 storočie) hlavne vo významných strediskách
obchodu Taliansko)
- Rozmach bánk nastal hlavne v 17 a 18 storočí v súvislosti s
priemyslovou revolúciou (Anglicko, Holandsko, Nemecko, atď.)
- Prvou centrálnou bankou bola Bank of England založenou v
roku 1694
- Prvou bankovou inštitúciou na našom území bola filiálka Viedenskej prvej
rakúskej sporitelne založenej v roku 1824 v Bratislave
- Na Slovensku začali od roku 1919 postupne pôsobiť Národná banka
Českoslovenká (ako CB) a mnoho súkromnýchh komerčných bánk
2025/2026
49

50.

Vznik europskeho menového systému
-Dôležitý medzník rok 1979 vznik ECU (European Currency Unit) ako
zúčtovacia jednotka postavená na pevne stanovených kurzov vybraných mien
(predchodca dnešného eura)
-1.1.1999 vznik menovej únie a ich inštitúcii ESCB (Europsky systém
centrálnych bánk) a ECB (Europska centrálna banka) a zavedenie eura pre
bezhotovostné platby.
-1.1.2002 zavedený eurový hotovostný peňažný obeh (obeživo - papierové
peniaze a mince)
2025/2026
50

51.

Banková sústava na Slovensku patrí do pôsobnosti Európskeho
systému centrálnych bánk (ESCB), ktorý pozostáva z Európskej
centrálnej banky (ECB) a národných centrálnych bánk všetkých štátov
EU. Postavenie ECB – ústredná banka ESCB. Najvyšším orgánom ECB
je Rada guvernérov.
Hlavnými úlohami ESCB sú:
- Tvoriť a uskutočňovať menovú politiku
- Vykonávať devízové operácie v cudzích menách a viesť ich rezervy
- Podporovať fungovanie platobných systémov
- Usmerňovať dohľad nad obozretným podnikaním komerčných
bánk
- Riadiť obeživo v eurozóne
2025/2026
51

52.

Eurosystém tvorí ECB a národné CB krajín, ktoré prijali Euro. V
eurozone je v súčasnosti 19 krajín EU, ďalej oficiálne 4 malé štáty
ako napr. Vatikán, Monaco a neoficiálne Čierna hora a Kosovo.
Pre vstup do eurozóny bolo potrebné splniť tzv. maastrichtské kritéria:
-
Cenová stabilita (miera inflácie nepresiahne priemernú mieru
inflácie troch krajín EU s najnižšou infláciou o viac ako 1,5%
Rozpočtový deficit bežného roku maximálne 3% HDP
Dlh štátu nižší ako 60% HDP
Stabilita výmenného kurzu +- 15% centrálnej parity počas 2 rokov
Stabilita dlhodobých úrokových mier
2025/2026
52

53.

Národná banka Slovenska je centrálnou bankou zriadenou v roku 1993
Zákonom NRSR č. 566/1992 Zb. Má právnu subjektivitu a osobitné
postavenie (nezávislosť) v zmysle základných dokumentov EU.
Nezávislosť NBS vystupuje v rovine:
-
-
Inštitucionálnej (nezávislá od vlády, štátnych orgánov a orgánov
verejnej moci a správy)
Funkčnej (má všetky kompetencie vyplývajúce zo zákonov o
centrálnej banke a dohľade nad finančným trhom)
Personálnej (odborný prístup pri výbere členov riadiacich orgánov a
dĺžkou funkčného obdobia)
Finančnej (hospodári s vlastnými prostriedkami, nesmie prijímať
dotácie).
2025/2026
53

54.

Hlavné úlohy NBS po vstupe do Eurozóny:
-
Presadzovať dôslednú aplikáciu nástrojov menovej politiky
-
Vykonávať dohľad nad finančným trhom
-
Riadiť hotovostný peňažný obeh
-
Viesť účty Štátnej pokladnice
-
Predkladať vláde návrhy zákonov v oblasti meny a peňažného
obehu, platobného styku a FT
-
Viesť register bankových úverov a záruk právnických osôb
-
Koordinovať rozvoj bankového informačného systému
2025/2026
54

55.

Vstupom SR do EU 1.5.2004 sa NBS zaviazala dôsledne rešpektovať a
zabezpečovať požiadavky ESCB.
NBS je neoddeliteľnou súčasťou ESCB a koná podľa usmernení a
pokynov ECB
2025/2026
55

56.

Centrálna banka USA
-Federálny rezervný systém (FED)
-Má tri úrovne:
1) Rada gúvernérov – má 7 členov, vymenováva ich prezident USA na 14
rokov
2) Dvanásť fed. rezervných bánk – emisné banky v príslušných štátoch
3) Členské banky – hlavne veľké komerčné banky
- FED pôsobí decentralizovane, ale v skutočnosti predstavuje jednotný
systém. O uplatnení rozhodujúcich nástrojov menovej politiky rozhoduje Rada
guvernérov.
2025/2026
56

57.

Kontrolné otázky
a)Štruktúra bankovej sústavy, postavenie, funkcie a
úlohy hlavných subjektov
b)Postavenie NBS a podstata jej nezávislosti
c)Obsah kritérií, ktorých splnenie je podmienkou
prijatia krajín EÚ do menovej únie
2025/2026
57

58. VI. Menová politika

Menovú politiku možno definovať ako systém opatrení v oblasti
meny, ktorými sa majú presadiť zámery vydavateľa peňazí.
Gestorom menovej politiky je vždy inštitúcia, ktorá vydáva peniaze
do obehu. V podmienkach EÚ je tou inštitúciou Európska centrála
banka.
Hlavným cieľom menovej politiky ESCB je udržovať cenovú
stabilitu a chrániť tak kúpnu silu Eura, pričom cenová stabilita bola
definovaná ako medziročné zvýšenie spotrebiteľských cien menšie
ako 2%.
2025/2026
58

59.

Menovo-politická stratégia ECB spočíva na dvoch pilieroch:
a)
Na sledovaní, vyhodnocovaní a ovplyvňovaní
peňažnej zásoby ako faktora ovplyvňujúceho infláciu.
Referenčná hodnota rastu ročného agregátu M3 4,5 %
predstavuje smernicu menovej politiky
b)
Na permanentnom sledovaní a hodnotení predikcie
cenového vývoja a rizík, ktoré môžu ovplyvniť cenovú
stabilitu (vývoj miezd, výmenného kurzu, dlhodobých
úrokových mier, ukazovatele fiškálnej politiky).
2025/2026
59

60. C

V záujme zabezpečenia hlavného cieľa menovej politiky ECB sleduje a vyhodnocuje
štruktúru peňažnej zásoby podľa tzv. menových agregátov:
-M0 fyzické peniaze (obeživo), ktoré emituje centrálna banka
-M1 súčet obeživa M0 a vkladov na bežných účtoch
-M2 súčet M1 a termínovaných vkladov do 2 rokov a vkladov s výpovednou lehotou
do 3 mesiacov
-M3 súčet M2 a peňažné fondy a dlhopisy splatné do dvoch rokov.
Menový agregát M0, obeživo, sú peniaze emitované centrálnou bankou, sú
verejnými peniazmi. Ostatné peniaze, t. j. agregát M3 bez M0 (obeživa), vydané
(emitované) komerčnými bankami, sú súkromné peniaze.
Keď zaplatíme v hotovosti, použijeme verejné peniaze, keď platobnou kartou, tak
použijeme súkromné. Keď vložíme hotovosť na bankový účet, meníme verejné
peniaze na súkromné a naopak pri výbere z bankomatu súkromné na verejné.
2025/2026
60

61.

Nástroje menovej politiky sú prostriedkom, pomocou ktorých CB
realizujú a zabezpečujú ciele svojej menovej politiky.
Moderné CB pomocou nástrojovou menovej politiky pôsobia na:
-
Likviditu komerčných bánk
Na dopyt po peniazoch prostredníctvom úrokovej politiky
Na zahranično-obchodnú výmenu prostredníctvom kurzovej
politiky
Do 31.12.2008 riadila menovú politiku v SR NBS.
Prijatím Eura a vstupom SR do eurozóny 1.1.2009 skončila
kompetencia NBS v tejto oblasti a táto prešla na ESCB a jej výkonný
orgán ECB. NBS vedie účty ECB na ktorých sa realizujú príslušné
nástroje menovej politiky.
2025/2026
61

62.

Nástroje menovej politiky:
1)
Operácie na voľnom trhu
2)
Automatické operácie (jednodňové refinan. a sterilizačné)
3)
Povinné minimálne rezervy
4)
Úroková politika (vyhlasuje úroky – jednodňové refinančné
operácie t. č. 2,40 %, hlavné refinančné operácie t. č. 2,15 % a
jednodňové sterelizačné operácie t. č. 2,00 %)
5)
Devízová politika (intervencie na posilnenie alebo oslabenie
kurzu eura)
2025/2026
62

63.

Kontrolné otázky
a)Čo predstavuje menová politika a aký jej jej hlavný
cieľ
b)Úloha nástrojov menovej politiky a ich štruktúra
2025/2026
63

64. VII. Komerčné bankovníctvo

Základná funkcia KB spočíva v sprostredkovaní ponuky a dopytu po
peniazoch, v akumulovaní a znovurozdeľovaní finančných zdrojov.
Sú špecifické podnikateľské subjekty, ktoré obchodujú s peniazmi a
poskytujú finančné služby za účelom dosiahnutia zisku.
S ohľadom na charakter tovaru s ktorým obchodujú, musia byť prísne
regulované a kontrolované.
2025/2026
64

65.

Právne postavenie KB a všetky ich činnosti sú upravené zákonom NR
SR o bankách č. 483/2001.
Podľa tohto zákona, banka je právnická osoba založená ako akciová
spoločnosť, ktorá prijíma vklady a poskytuje úvery a zároveň na tieto
činnosti musí mať udelené bankové povolenie.
Zároveň zákon definuje činnosti, ktoré banka môže vykonávať
(platobný styk, pokladničná činnosť, obchodovanie s nástrojmi FT,
atď.).
2025/2026
65

66.

Členenie bánk:
a)
-
Podľa zamerania činnosti na:
Univerzálne
Špecializované
b) Podľa pôvodu kapitálu na
Domáce
Zahraničné
2025/2026
66

67.

Členenie obchodov KB
a)
Produkty (klientom)
- aktívne (úvery – získavanie výnosov)
- pasívne (vklady – získavanie primárnych zdrojov)
b)
Operácie (finančný trh)
- aktívne (obchody s NBS, KB, nákup CP)
- pasívne (obchody s NBS, KB, predaj CP – získavanie sekundárnych
zdrojov)
c)
Služby (firmy a obyvateľstvo napríklad platobný styk, vedenie
účtov, zmenárenská činnosť – získavanie výnosov z poplatkov)
2025/2026
67

68.

Členenie a typy úverov
Základným kritériom členenia je lehota ich splatnosti a to:
-
Krátkodobé so splatnosťou do 1roku
Strednodobé a dlhodobé so splatnosťou nad 1rok
Ďalším kritériom môže byť členenie podľa subjektov, ktorým sú
poskytované, resp. podľa účelu, na čo sú poskytované (podnikateľské,
spotrebné pre obyvateľstvo, úvery na bývanie, a pod.)
2025/2026
68

69.

Súvaha KB (bilancia)
Pasíva predstavujú zdroje vlastné (vlastný kapitál) a cudzie (záväzky
voči klientom a voči bankám)
Aktíva predstavujú hlavne použitie zdrojov (pohľadávky voči
klientom, bankám, cenné papiere) a majetok KB
Výkaz ziskov a strát KB (výsledovka)
Výnosy hlavne z aktívnych obchodov (úroky z úverov), výnosy z
poplatkov z poskytnutých služieb a náklady na platené úroky z
cudzích zdrojov, náklady na prevádzku bánk a náklady na krytie strát
z aktívnych obchodov (opravné položky).
2025/2026
69

70.

Úročenie aktívnych a pasívnych obchodov
Úrok vyjadruje cenu peňazí tzv. úrokovú mieru.
Z pohľadu banky rozlišujeme nákladový a výnosový úrok
Poznáme jednoduché a zložené úročenie.
Banky vyhlasujú úrokové sadzby ročne a označujú sa p.a. (per annum)
Východiskom stanovenia úrokov je spravidla základná úroková sadzba
vyhlasovaná ECB pre hlavné refinančné operácie (t. č. 2,15 %) a trhová
úroková sadzba na medzibankovom trhu EURIBOR vyhlasovaná na 3,6
a 12 mesiacov. Pri stanovení konkrétnej sadzby pre aktívne klientské
produkty banky vychádzajú z kalkulácie nákladov, rizika a zisku.
2025/2026
70

71.

Platobný styk
Platobný styk je systém pomocou ktorého sa zabezpečuje plynulý tok
peňazí medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi.
Poznáme:
-
Hotovostný PS, prebieha prostredníctvom obeživa
Bezhotovostný PS, sa realizuje formou transferu peňažných
prostriedkov medzi bankovými účtami
Kombinovaný PS, sa realizuje jednou hotovostnou platbou a
následne bankovým prevodom, alebo opačne (prevažne
obyvateľstvo)
2025/2026
71

72.

Ďalšie členenie PS podľa miesta účastníkov
-
Vnútroštátny
Medzinárodný
a podľa použitých technológií:
-
Tradičný (prevodné príkazy, poštové poukážky)
Elektronický (napr. internetbanking, mobilbanking, platobná karta,
atď.)
2025/2026
72

73.

Platobné systémy
-
EUROSIPS bol zavedený po prijatí Eura. Spracovával retailové
platby klientov v rámci clearingového centra NBS.
-
TARGET2 realizuje medzibankové prevody medzi jednotlivými CB
krajín EU
-
SEPA súčasný platobný systém pre všetky klientske platby v rámci
eurozóny
2025/2026
73

74.

Kontrolné otázky
a)Komerčné banky, ich postavenie, funkcie a členenie
b)Členenie obchodov komerčných bánk
c)Podstata platobného styku, členenie, systém
2025/2026
74

75. VIII. Dohľad nad finančným trhom

Dohľad nad finančným trhom (ďalej FT) pôsobí na Slovensku od roku
2006 ako integrovaný dohľad v oblasti bankovníctva,
kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia.
Cieľom dohľadu nad FT je prispieť k jeho zdravému a bezpečnému
fungovaniu a tým k vytváraniu primeraného stupňa ochrany
oprávnených záujmov klientov inštitúcií FT. Predchádzať vzniku kríz,
prípadne zabezpečiť ochranu bánk pred ich dôsledkami.
Výkon dohľadu v súčasnosti zabezpečuje ECB a NBS, ktorá má v tejto
oblasti významné právomoci.
2025/2026
75

76.

Hlavným obsahom činnosti dohľadu:
a)
Vydávanie povolení (licencií) účastníkom FT
b)
Dohliadacia a kontrolná činnosť nad dodržovaním legislatívnych
pravidiel vzťahujúcimi sa na subjekty FT
Ťažisko dohľadu je zamerané na banky, pobočky zahraničných bánk,
Fond ochrany vkladov, BCPB, obchodníkov s CP, poisťovne, DSS a
DDP.
2025/2026
76

77.

Vytvorením bankovej únie v rámci EÚ začal od novembra 2014 fungovať
jednotný mechanizmus dohľadu nad bankami, ktorý sa povinne vzťahuje na
banky v rámci eurozóny.
Banková únia je systém bankového dohľadu a riešenia krízových situácii na
úrovni EU, ktorej účelom je zaistiť aby bankový sektor bol bezpečný a aby sa
krízové situácie bánk riešili bez použitia peňazí daňových poplatníkov s
minimálnym dopadom na reálnu ekonomiku.
Banková únia je postavená na troch princípoch:
-Na jednotnom mechanizme dohľadu nad bankami (tvoria ECB a orgány
dohľadu čl. krajín eurozony)
-Na jednotnom riešení krízových situácií (dôsledky by mali niesť majitelia a
veritelia bánk a nie daňový poplatníci)
-Na jednotnom systéme ochrany vkladov
2025/2026
77

78.

V rámci jednotného systému dohľadu v rámci bankovej únie sa banky členia
na:
-významné, kde dohľad priamo vykonáva ECB ( v SR ide o VÚB, TB a SlSp a
prostredníctvom KBC ako majoritného vlastníka aj o CSOB)
-menej významné, kde I naďalej výkon zabezpečuje NBS
V rámci bankovej sústavy sa výkon dohľadu zameriava hlavne na kontrolu
dodržiavania pravidiel tzv. obozretného podnikania, ktorými sa komerčné
banky regulujú v oblasti riadenia likvidity, kapitálovej primeranosti, tvorby
zdrojov na krytie rizikových aktív a v oblasti majetkovej angažovanosti.
2025/2026
78

79.

Okrem mechanizmu Bankovej únie v rámci EU pôsobí aj tzv. Europsky orgán
pre bankovníctvo (EBA):
-je agentúrou EU, ktorej úlohou je uplatňovať štandartný súbor pravidiel na
reguláciu a dohľad nad bankovým sektorom v krajinách EU
-cieľom agentúry je vytvoriť účinný, transparentný a stabilný jednotný trh
bankových produktov v EU.
V USA funkciu bankového dohľadu zabezpečuje Komisia pre cenné papiere a
burzy (SEC). Je nezávislou inštitúciou a pôsobí mimo Federálneho rezervného
systému (FED).
2025/2026
79

80.

Kontrolné otázky
a)Bankový dohľad, jeho úloha a pôsobnosť
b)Postavenie bankovej únie a jej inštitucionálne
zabezpečenie
2025/2026
80

81. IX. Podnikové financie

Podnik možno charakterizovať ako ekonomickú a právne
samostatnú podnikateľskú jednotku.
Typy podnikov – právny poriadok pozná podniky
jednotlivca (vlastník plne zodpovedá za záväzky a
ručí celým svojim majetkom) a obchodné spoločnosti
(akciové spoločnosti, spol. s ručením obmedzeným,
verejná obch. spol., komanditná spol. a družstvo)
Podnikové financie – všetky peňažné operácie pri ktorých
sa podnik dostáva do peňažných vzťahov s inými
podnikmi, zamestnancami a štátom.
2025/2026
81

82.

Peňažné vzťahy tvoriace obsah podnikových financií členíme
podľa
1)charakteru (fiškálne, kreditné, asekuračné, tovarovo peňžné)
2)subjektov ( v rámci podniku a s inými subjektami)
3)oblasti podnikovej činnosti (získavanie fin. Zdrojov, ich alokácia,
využívanie majetku, rozdelenie výsledku hospodárenia)
Finančné ciele podniku:
Dosiahnutie zisku potrebného na rozvoj podniku pri zabezpečení
platobnej schopnosti, trvalej likvidity a nadpriemernej rentability
2025/2026
82

83.

Základný predpoklad existencie podniku – disponovanie peniazmi (vlastnými
a cudzími)
Majetok podniku – súhrn všetkých vecí, peňazí, pohľadávok a iných
majetkových hodnôt.
Statický obraz v objeme a štruktúre poskytuje súvaha.
Členenie majetku:
1)
Neobežný
- dlhodobý nehmotný (napr. software)
- dlhodobý hmotný (napr. stavby, pozemky)
- dlhodobý finančný majetok (CP, pôžičky)
2)
Obežný
- zásoby (materiál, výrobky, NV)
- pohľadávky (odberatelia)
- krátkodobý finančný majetok (pokladňa, ceniny, bankové účty,
obchodovateľné CP)
2025/2026
83

84.

Členenie zdrojov:
1)
2)
Vlastné zdroje (ZI, fondy, nerozdelený zisk)
Cudzie zdroje (záväzky)
- dlhodobé záväzky (z obchodného styku, vydané dlhopisy)
- krátkodobé záväzky (z obchodného styku, voči zamestnancom,
daňové záväzky, zo sociálneho zabezpečenia)
- bankové úvery
Základné interné zdroje financovania
1)
2)
3)
Zisk po zdanení, znížený o dividendy a tantiémy
Predstavuje rozdiel medzi výnosmi a nákladmi
Odpisy – peňažné vyjadrenie opotrebovania dlhodobého majetku
(náklad)
Rezervné fondy tvorené hlavne ako ochrana proti riziku
2025/2026
84

85.

Financovanie podniku
bežné – na bežné prevádzkové potreby (nákup materiálu, energií, mzdy,
poplatky, krátkodobé záväzky); hlavným zdrojom financovania:
obchodný úver, bankový úver, nevyplatené mzdy, neodvedené dane atď.
mimoriadne – alokácia zdrojov, spravidla investičná (vynakladanie
zdrojov s cieľom získať úžitky v neskoršom období)
Podnikové investície možno rozdeliť na:
a) kapitálové – predstavujú dlhodobý hmotný majetok
b) nehmotné – predstavujú dlhodobý nehmotný majetok
c) finančné – predstavujú dlhodobý finančný majetok (nákup CP, úložky
v bankách)
2025/2026
85

86. Rozdelenie výsledku hospodárenia

Riešené zákonom, konkretizované stanovami.
Povinný (obligatórny) prídel do zákonného rezervného fondu.
Fakultatívne : výplata dividend a tantiém, neuhradená strata
min. období, zvýšenie ZI, prídely do fondov.
2025/2026
86

87.

Kontrolné otázky
a)Charakteristika podniku a podnikových financií,
štruktúra majetku a zdrojov jeho financovania
b)Základné interné zdroje financovania podniku a ich
konštrukcia
2025/2026
87

88. X. VEREJNÉ FINANCIE

Verejný sektor zahŕňa všetky subjekty verejnej správy (štátnej správy a moci),
samosprávy a verejné podniky
Verejná správa predstavuje orgány a inštitúcie štátnej správy a územnej
samosprávy.
Verejná správa z hľadiska kompetencií sa delí na:
-
Ústrednú
-
Regionálnu (VUC)
Miestnu (miestna štátna správa a samospráva)
2025/2026
88

89.

Verejné financie:
-označujú verejné peňažné hospodárenie štátu
-predstavujú jeden z nástrojov realizácie verejnej politiky
-sú určujúce pre existenciu, rozsah, štruktúru a fungovanie
verejného sektoru
-sú to peňažné vzťahy , ktoré sa dotýkajú činnosti verejných
inštitúcii a záujmov a kde vystupuje ako jeden zo subjektov
verejná moc (vláda, VUC a obec)
2025/2026
89

90. Funkcie verejných financií:

1)
alokačná – finančné zabezpečenie verejných statkov o ktoré nemá
záujem súkromný sektor, sú hlavnou náplňou alokačnej funkcie
verejných financií (zdravotníctvo, školstvo), dalej existencia
externalít a nedokonalej konkurencie
2)
redistribučná – cieľom je korigovať dôsledky nespravodlivého
rozdeľovania dôchodkov v spoločnosti, vyplývajúce z trhového
mechanizmu. Základným nástrojom redistribučnej funkcie je
daňovo-transferový mechanizmus
3)
stabilizačná – je doménou centrálnej vlády a jej cieľom je zníženie
nezamestnanosti (podpora rekvalifikácie a pod.), zmiernenie
dopadov inflácie (cenové dotácie a pod.), podpora ekonomického
rastu (regionálny rozvoj, atď.)
2025/2026
90

91. Zložky verejných financií:

Verejná vláda zabezpečuje priamo financovanie verejných
potrieb prostredníctvom sústavy verejných rozpočtov
1)
2)
centrálny (štátny) rozpočet
rozpočty nižších vládnych úrovní (územná
samospráva – obce a VÚC)
a nepriamo prostredníctvom mimorozpočtového
financovania
3)
mimorozpočtové fondy (ŠFRB, enviromentálny,
jadrový, pozemkový, fondy SP)
2025/2026
91

92. Podstata rozpočtového hospodárenia

Rozpočet je finančný plán obsahujúci predpokladané príjmy a výdavky
za určité obdobie.
Rozpočtový proces (etapy) – návrh, schvaľovanie, realizácia, kontrola
Rozpočtové pravidlá – vymedzujú práva a povinnosti pri hospodárení
s rozpočtovými prostriedkami
Rozpočtová klasifikácia – triedenie príjmov a výdavkov, zabezpečenie
jednotnosti verejných rozpočtov
Rozpočtová kapitola – organizačná jednotky odvetvového členenia
výdavkov ŠR (spravidla ústredný orgán štátnej správy)
2025/2026
92

93.

Štátny rozpočet
Definícia:
Štátny rozpočet (ŠR) je súhrn peňažných vzťahov a operácií
štátu v procese tvorby, rozdeľovania a používania
centralizovaného peňažného fondu.
Predstavuje základný ekonomický nástroj finančnej
politiky štátu, ktorým sa zabezpečuje rozdeľovanie jeho
finančných prostriedkov. Predstavuje najdôležitejšiu časť
verejných financií.
2025/2026
93

94. Štátny rozpočet :

• je nástrojom riadenia hospodárstva
• vyjadruje vzťahy medzi štátom a podnikmi, štátom a
obyvateľstvom
• predstavuje centralizovaný peňažný fond
• zabezpečuje rozdeľovanie národného dôchodku
• najdôležitejší zákon realizácie finančnej politiky štátu
(určuje výšku a spôsob rozdeľovania)
2025/2026
94

95. Verejné príjmy:

Hlavné položky verejných príjmov predstavujú dane, poplatky a úvery.
Daňové príjmy predstavujú 80-90% príjmov verejných rozpočtov, napr.
:
-
daň z príjmu, resp. zisku fyzických a právnických osôb
zrážková daň (úroky)
daň na tovary a služby (DPH)
daň z motorových vozidiel
daň z medzinárodného obchodu (clo)
daň z majetku
Poplatky súdne, registračné (správne)
2025/2026
95

96.

Úvery čerpané na miestne rozvojové, sanačné a iné programy
(priemyselný park, vodovod a pod.)
Nedaňové príjmy miest a obcí – dotácie (spravidla účelové), rôzne
granty, dotácie z fondov EU, kapitálové príjmy (z predaja
nehnuteľného majetku, atď.)
2025/2026
96

97. Verejné výdaje:

Verejné výdaje – významný nástroj fiškálnej politiky, riadenia
ekonomiky a v jej rámci vymedzenia proporcií medzi jednotlivými
sekciami ekonomiky a zabezpečenia verejných statkov (obrana,
výskum, infraštruktúra, a pod.)
Výška verejných výdavkov je hodnotená vo vzťahu k hrubému
domácemu produktu (HDP)
HDP obsahuje tieto druhy výdavkov:
- spotreba domácností
- investície
- čistý vývoz (rozdiel vývoz a dovoz)
- vládne výdavky (na všetkých stupňoch)
2025/2026
97

98.

Z hľadiska objektívneho posúdenia výšky verejných výdavkov a tým aj
príčin ich rastu treba sledovať :
1)
2)
3)
podiel verejných výdavkov na HDP v súvislosti s rastom
verejného sektora
podiel vládnych výdavkov na verejných výdavkoch
podiel transferov na celkových verejných výdavkoch
Poznámka:
Transferové platby sa nepovažujú za vládne výdavky, nie sú spojené s
vyrobeným statkom (nie za nákup tovaru a služieb ). Ide o platby
jednotlivcom napr. v sociálnej oblasti, mzdy v armáde a pod.
2025/2026
98

99. Členenie verejných výdavkov:

z makroekonomického hľadiska na vládne a transfery
z ekonomického hľadiska na bežné, kapitálové, ostatné
(pôžičky, splácanie úverov, majetková účasť)
z hľadiska rozpočtovej skladby na návratné a nenávratné
z funkčného hľadiska na výdavky na školstvo, zdravotníctvo,
obranu a pod.
z hľadiska stupňa verejnej správy na centrálne, regionálne a
miestne
2025/2026
99

100. Fiškálna nerovnováha

Nerovnováha medzi rozpočtovými príjmami a výdavkami s nazýva
fiškálna nerovnováha.
Formy fiškálnej nerovnováhy:
a)
b)
c)
d)
Rozpočtový prebytok
Rozpočtový schodok (deficit)
Štátny dlh
Verejný dlh
2025/2026
100

101.

Štátny dlh
finančná pozícia štátu, kedy vyššie výdaje štátu sú kryté
záväzkami vyplývajúcimi z emitovaných dlhopisov
Verejný dlh
predstavuje celkové saldo finančných aktív a pasív štátu,
súhrn pohľadávok ostatných ekonomických subjektov voči štátu bez
ohľadu na to, či vznikli prostredníctvom štátneho rozpočtu alebo inak.
Súčasťou verejného dlhu nie je len štátny dlh, ale aj dlh ostatných
orgánov verejného sektora, mimorozpočtových fondov, prípadne
verejnoprospešných podnikov.
2025/2026
101

102.

Rozpočty nižších vládnych úrovní
Rozpočty nižších vládnych úrovní predstavujú rozpočty územnej
samosprávy a to obcí a vyšších územných celkov (VUC).
Zdroje financovania územnej samosprávy môžu byť
a)
b)
Vlastné (dane a výnosy z podnikateľskej činnosti
Cudzie (dotácie, podielové dane, zdroje EU)
2025/2026
102

103. Finančné vzťahy medzi vládnymi úrovňami môžu mať dve podoby:

1)
Založené na absolútnom presune finančných
prostriedkov (dotácie), resp. relatívnom presune
finančných prostriedkov (dane)
2)
Založené na finančnom vyrovnávaní spravidla medzi
územnosprávnymi celkami s rozdielnou ekonomickou
základňou
2025/2026
103

104.

Hospodárenie nižších vládnych úrovní je postavené na
využívaní príslušných rozpočtov.
Pri zostavovaní rozpočtov nižších stupňov možno
aplikovať takmer všetky základné princípy rozpočtového
hospodárenia charakteristické pre fungovanie národného
(štátneho) rozpočtu (zostavovanie, schvaľovanie, kontrola
a pod.)
Rovnako platí pre všetky vládne úrovne sústava
rozpočtových zásad (publicita, ročný rozpočet, kapitoly a
pod.)
2025/2026
104

105.

Kontrolné otázky
a)Čo predstavuje verejný sektor a ako je štrukturovaný
b)Funkcie a zložky verejných financií
c)Čo predstavuje a čo obsahuje štátny rozpočet
2025/2026
105

106. XI. Financie účelových fondov a verejnoprospešných organizácií

Štátne účelové fondy – tretia zložka verejných financií (vedľa ŠR a
rozpočtoch nižších vládnych úrovní), ďalej len ŠÚF.
ŠÚF sú zriaďované zákonom.
Dôvod vzniku – snaha financovať niektoré verejné statky a služby
mimo štátneho rozpočtu a to pri rešpektovaní účelovosti a ďalej
zapojiť do ich financovania aj iné neštátne zdroje.
Významným impulzom vzniku účelových fondov je presun
kompetencií na nižšie vládne úrovne a vytvorenie širšieho priestoru na
financovanie verejných potrieb. ŠUF tvoria samostatné čiastkové
rozpočty, nezávislé od štátneho rozpočtu, preto sú mimorozpočtové.
2025/2026
106

107.

Proces hospodárenia prostredníctvom fondov ako jedného z
mimorozpočtových zdrojov nazývame fondové financovanie.
Pôsobnosť fondov je daná ich príslušnosťou k ústrednému, regionálnemu, či
miestnemu orgánu verejnej správy.
Bez ohľadu na orgán zriaďovateľa fondy slúžia na financovanie osobitne
určených úloh.
Zdroje financovania ŠÚF:
1)
Základné
- príjmy z ekonomických aktivít, úroky z prostriedkov
- výnosy z predaja produktov a služieb
- výnimočné príjmy zo ŠR
2)
Doplnkové
- bankové úvery
- pokuty a penále
- dary
Použitie prostriedkov – rozhoduje príslušný minister na návrh rady fondu,
ktorá stojí na čele každého štátneho fondu.
2025/2026
107

108. Nadnárodné fondy (fondy EÚ)

1)
predvstupové, napr. PHARE, ISPA, SAPARD
2)
štrukturálne, napr. Európsky fond regionálneho rozvoja,
Európsky sociálny fond
3)
kohézne – účelové prostriedky na pomoc v oblasti životného
prostredia, dopravnej infraštruktúry a pod.
2025/2026
108

109. Financie verejnoprospešných podnikov

Osobitou súčasťou verejných financií sú verejné podniky.
Verejné podniky sú verejnoprospešné, zriaďuje ich štát na rôznej
úrovni verejnej správy a produkujú verejné statky pre obyvateľstvo za
úhradu (súkromná spotreba)
Spoločnou črtou verejných podnikov je ich finančný vzťah k
niektorému rozpočtu (štátny, regionálny, municipálny)
Do skupiny verejných statkov zabezpečovaných na celoštátnej úrovni a
financovaných zo ŠR patria národná obrana, súdnictvo, vysoké školy,
atď.
2025/2026
109

110.

Do skupiny verejných statkov na municipálnej úrovni, financovaných z
miestnych rozpočtov patria napr. miestne komunikácie, základné a
stredné školy atď.
Do skupiny zmiešaných statkov aj s účasťou súkromného kapitálu –
kombinované financovanie, patria napr. zásobovanie plynom,
elektrikou, teplom, kanalizácie, MHD, pošta, telekomunikácie atď.
Kategorizácia verejných podnikov
-
podľa vzťahu k rozpočtu
podľa odvetví
podľa služieb
podľa infraštruktúry
2025/2026
110

111.

Verejné podniky podľa vzťahu ku ŠR
a)
verejné korporácie – majú finančnú, výrobnú a obchodnú
samostatnosť. Sú finančne oddelené od ŠR. Môžu dostať dotáciu
ŠR. Ide spravidla o dopravné a zásobovacie spoločnosti.
b)
podniky s rozpočtovým spôsobom financovania. Sú to akciové
spoločnosti. Podliehajú ministerstvám. Majú relatívnu nezávislosť
od vlády Ide napr. o výskumné a vývojové pracoviská, poštu,
železnice
c)
zmiešané spoločnosti – fungujú na princípe akciových spoločností
a dosahovaní zisku. Nedostatok prostriedkov môže byť krytý zo
ŠR.
Regulácia verejných podnikov sa spája s pôsobením prirodzených
monopolov v oblasti dopravy, zásobovania energiou.
Hlavným regulačným nástrojom sú ceny.
2025/2026
111

112.

Kontrolné otázky
a)Postavenie a úloha štátnych účelových fondov
b)Postavenie a úloha verejnoprospešných podnikov
2025/2026
112

113. XII. Poistenie a poisťovníctvo

Podstatou poisťovacích systémov je ochrana fyzických a právnických osôb
pred nepriaznivým vplyvom neočakávaných udalostí. Všeobecne je
poistenie považované za jednu z možností finančného krytia rizika.
Existujú nasledovné poisťovacie systémy:
1)
Komerčné poistenie založené na:
- poistných vzťahoch v oblasti súkromných financií
- princíp dobrovoľnosti, príp. vyplýva zo zákona
t.j. komerčné poistenie je možné rozdeliť na
a) dobrovoľné zmluvné poistenie
b) povinné zmluvné poistenie (stanovuje zákon)
2)
Poistenie v sústave sociálneho zabezpečenia (súčasť verejných fin.) napr.:
- zdravotné
- nemocenské
- dôchodkové
Nevyžaduje sa písomné uzatvorenie zmluvy, pretože vyplýva zo zákona.
V sústave sociálneho zabezpečenia je povinná účasť obyvateľstva.
2025/2026
113

114. Komerčné poistenie

Základnou črtou poistenia je prenos rizika.
Nositeľmi rizík sú hlavne:
-
domácnosti (jednotlivci, skupiny osôb, rodiny)
podniky (súkromné, verejné)
územné celky (štát, región , obec)
Poistiteľné riziko musí spĺňať tieto podmienky:
-
identifikovateľnosť (právne hľadisko)
náhodnosť (nepredvídateľnosť)
vyčísliteľnosť (kvantifikácia)
ekonomická únosnosť (akceptovateľnosť pre zmluvného partnera)
2025/2026
114

115. Podstata poistenia:

„Zmluvný vzťah medzi dvoma stranami, pri ktorom jedna zmluvná
strana za to, že dostáva poistné je ochotná v prípade poistnej udalosti
odškodniť druhú zmluvnú stranu“.
Subjekty poistných vzťahov:
1)
poisťovateľ – poisťovňa alebo zaisťovňa
2)
poistník – fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poisťovňou
uzatvorila poistnú zmluvu. Má povinnosť platiť poistné
3)
poistený – fyzická alebo právnická osoba, nositeľ rizika, má nárok
na poistné plnenie
4)
poškodený – fyzická alebo právnická osoba, ktorej poistený
spôsobil škodu
2025/2026
115

116. Klasifikácia poistenia:

1)
životné, napr.
- pre prípad smrti, dožitia
- dôchodkové
- kapitalizačné
2)
neživotné, napr.
- úraz
- choroba
- zodpovednosť za škodu dopravným prostriedkom
- živelné škody na majetku
- úvery
2025/2026
116

117. Základné rozdiely medzi životným a neživotným poistením :

1)
životné, spravidla dlhodobé, možná výpoveď len zo strany
klienta
2)
neživotné, spravidla na 1 rok a výpoveď v zmysle Občianskeho
zákonníka
3)
výška poistného pri neživotných na základe hodnoty majetku v
čase uzatvorenia zmluvy, životné rad kritérií (vek, zdravotný stav,
trvanie zmluvy)
2025/2026
117

118. Subjekty poistného trhu:

-
poisťovne a zaisťovne (licencie)
sprostredkovatelia
štátny dohľad (NBS)
Zaistenie – je systém ekonomických vzťahov v ktorých poisťovateľ
preberajúci poistné riziká odovzdáva časť z nich podľa
dohodnutých podmienok zaistiteľovi.
Poisťovateľ prenáša na zaisťovateľa tú časť rizík, ktoré presahujú jeho
finančné schopnosti a ktoré by narušili rovnováhu jeho poistného
kmeňa.
2025/2026
118

119.

Poistenie v sústave sociálneho zabezpečenia
Definícia:
Sústava sociálneho zabezpečenia je súbor právnych, finančných a
organizačných nástrojov a opatrení, ktorých cieľom je kompenzovať
nepriaznivé finančné a sociálne dôsledky rôznych životných udalostí a
okolností ohrozujúcich uznané sociálne práva, alebo takýmto živelným
situáciám predchádzať.
2025/2026
119

120.

Systémy sociálneho zabezpečenia obsahujú nasledovné subsystémy:
-
sociálne poistenie (zdravotné, nemocenské, dôchodkové)
sociálna pomoc (dávky v sociálnej a hmotnej núdzi)
štátna podpora (napr. pri narodení dieťaťa)
2025/2026
120

121.

Kľúčovým problémom sociálneho zabezpečenia je financovanie.
Dva základné modely:
1)
Financovanie prostredníctvom daní (hlavný zdroj ŠR, doplnkový
zdroj zamestnávatelia a poistenci)
2)
Financovanie prostredníctvom platieb poistného (hlavný zdroj
príspevky zamestnancov a zamestnávateľov)
Najdôležitejšou súčasťou sociálneho zabezpečenia je
sociálne poistenie (nemocenské a dôchodkové)
2025/2026
121

122. Zdravotné poistenie (ZP)

ZP je legislatívne stanovené ako povinné poistenie. Zákon ukladá
povinnosť byť poistený a stanovuje podmienky poistenia.
ZP sa zabezpečuje vo dvoch formách:
-
zákonné povinné poistenie (verejné)
súkromné poistenie, dobrovoľné na základe individuálneho
zmluvného vzťahu
ZP zabezpečujú špecializované verejnoprávne finančné inštitúcie –
zdravotné poisťovne uplatňujúce nasledovné princípy:
-
princíp solidarity (80% nákladov krylo 20% poistencov)
-
princíp rovnosti (zákonom stanovenú zdravotnú starostlivosť
poskytujú bez rozdielu v sociálnom postavení)
2025/2026
122

123. Nemocenské poistenie (NP)

NP plní úlohu poistenia pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo
zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku presne
stanovených sociálnych udalostí.
Nemocenské poistenie je povinné pre zákonom stanovených
poistencov.
Existujú tri skupiny poistencov:
- zamestnanci
- povinne poistené samostatne zárobkovo činné osoby
- dobrovoľne poistené osoby
Základnou podmienkou nároku na nemocenské dávky je predloženie
lekárskeho potvrdenia o pracovnej neschopnosti.
2025/2026
123

124. Dôchodkové poistenie (DP)

Na základe DP sú poskytované peňažné dávky, ktoré majú nahradiť
stratu príjmu zo zárobkovej činnosti, spôsobenú takými
sociálnymi udalosťami, akými sú staroba, nespôsobilosť na prácu,
strata živiteľa.
DP je povinným zákonným poistením.
Tri piliere DP:
1)
2)
3)
priebežný systém dôchodkového zabezpečenia
kapitalizačný (dôchodkové sporenie na individuálnych účtoch na
princípe zásluhovosti)
doplnkový dôchodkový systém sporenia (dobrovoľné)
2025/2026
124

125.

Kontrolné otázky
a)Podstata a funkcie poisťovacích systémov a ich
členenie
b)Podstata a obsah komerčného poistenia a jeho
klasifikácia
c)Podstata a obsah poistenia v sústave sociálneho
zabezpečenia a jeho členenie
2025/2026
125

126. XIII. Medzinárodné financie

Medzinárodné financie predstavujú súhrn vonkajších peňažných
operácií štátov a peňažných operácií medzi medzinárodnými
inštitúciami.
Peňažné operácie vznikajú z rozličných foriem medzinárodnej deľby
práce a medzinárodnej spolupráce.
Rozhodujúce peňažné operácie sa uskutočňujú v súvislosti s
medzinárodným obchodom, medzinárodným pohybom kapitálu a
peňazí.
2025/2026
126

127.

Platobná bilancia
Všetky peňažné operácie medzi devízovými tuzemcami a cudzozemcami sa
sledujú v platobnej bilancii štátu (podľa metodiky MMF).
Platobná bilancia vyjadruje pomer medzi súhrnom všetkých platieb, ktoré do
krajiny prichádzajú (inkasá) a súhrnom všetkých platieb (úhrad) do
zahraničia za určité časové obdobie ( spravidla1 rok).
Platobná bilancia sa zostavuje ako tzv. ekonomická platobná bilancia, ktorá
zachytáva všetky platobné transakcie vrátane pohybu devízových
pohľadávok a devízových záväzkov
2025/2026
127

128.

Obchodná bilancia
Obchodná bilancia zachytáva pohyb tovaru a služieb, čiže dovoz a vývoz za
určité obdobie (spravidla 1 rok)
Predurčuje objem tokov peňazí do a zo zahraničia v príslušnej menovej
štruktúre
Obchodné platby a inkasá majú v platobnej bilancii rozhodujúci podiel
2025/2026
128

129. Menové kurzy

Ceny zahraničných mien vyjadrené množstvom iných mien sa
nazývajú menové kurzy (pri bezhotovostných operáciách –
devízové kurzy, pri hotovostných - valutové kurzy)
Menové kurzy spájajú vnútornú ekonomiku s vonkajším svetom na
základe hodnotových vzťahov.
Menové kurzy možno uvádzať dvoma spôsobmi; formou
1)
priameho kurzového záznamu – vyjadruje cenu zahraničných
menových jednotiek v domácej mene. Napr. 1 USD = 0,91 euro
2)
nepriameho kurzového záznamu – vyjadruje cenu domácej
menovej jednotky v zahraničných menách. Napr. 1 euro = 1,10
USD
Menový kurz u externe vymeniteľnej meny sa tvorí na
medzinárodných i domácich trhoch, kde sa utvára na základe
dopytu a ponuky po danej mene.
2025/2026
129

130. Medzinárodný menový fond (MMF)

Vznik MMF primárne vyvolala potreba zabezpečiť fungovanie
medzinárodného finančného systému a mobilizácia svetového
hospodárstva.
MMF bol založený ako vrcholná inštitúcia brettonwoodského
menového systému na základe dohody uzatvorenej na konferencii v
Bretton-Woode v r. 1944.
Pôvodným členom bolo aj Československo (do roku 1954) a opäť v r.
1990. Samostatné Slovensko od 01.01.1993.
MMF je špecializovanou organizáciou OSN.
2025/2026
130

131.

MMF plní dve základné funkcie:
Funkcia dozorná a konzultačná – je spojená s dozorom nad
fungovaním
medzinárodného
menového
systému
a
poskytovaním konzultácií o medzinárodných menových
otázkach. Špecifickým záväzkom členov je prijatie ekonomických
a finančných politík podporujúcich ekonomický rast, primeranú
stabilitu cien, stabilitu menových kurzov, rovnováhu platobných
bilancií, verejných financií atď.
Finančná funkcia – MMF je zodpovedný za fungovanie
medzinárodného
menového
a
platobného
systému
(medzinárodnej likvidite)
2025/2026
131

132.

Z členstva v MMF vyplývajú štátu práva, výhody ale aj povinnosti.
Medzi hlavné práva patrí právo čerpať finančné zdroje pre tie štáty,
ktoré sa rozhodli realizovať rozvojové a adaptačné programy.
Medzi hlavné povinnosti patrí nepoužívať diskriminačné opatrenia pri
medzinárodných platbách v oblasti kurzov, usilovať o
vymeniteľnosť vlastnej meny pri bežných platbách, hospodárskymi
reformami zabezpečiť plynulý ekonomický rast, splatiť členskú
kvótu (príspevok do peňažného fondu) atď.
2025/2026
132

133. Svetová banka (SB)

Bola založená taktiež v r.1944 na konferencii v Brettone-Woode.
SB plní tieto úlohy:
-
poskytuje úvery na rozvojové investície
podporuje súkromnú zahraničnú investičnú činnosť zárukami alebo
účasťami na pôžičkách
podporuje vyrovnaný rast medzinárodného obchodu
SB je predovšetkým rozvojová organizácia zaoberajúca sa hlavne
financovaním rozvojových projektov a programov. Tým sa líši od
MMF, ktorého hlavnou úlohou je podpora a udržanie
medzinárodného menového systému.
2025/2026
133

134. Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR)

Vznikla v roku 1992 s cieľom podporiť reštrukturalizáciu ekonomík
krajín strednej a východnej Európy.
Hlavná činnosť :
-
dočasné kapitálové investície
účasť na financovaní projektov
2025/2026
134

135.

Kontrolné otázky
a)Medzinárodné financie a ich funkcie
b)Najvýznamnejšie inštitúcie medzinárodných financií a
ich úlohy
2025/2026
135

136.

Ďakujem za pozornosť
2025/2026
136