STAROVEKÁ_LITERATÚRA_-2.cast

1. Prezentácia: Staroveká literatúra - II. časť = antická literatúra

2. STAROVEKÁ LITERATÚRA

ORIENTÁLNA
SUMERSKÁ
HEBREJSKÁ
ANTICKÁ
GRÉCKA
RÍMSKA

3. ANTICKÁ LITERATÚRA

• bola nadčasová, návrat k nej aj v neskorších lit.
obdobiach →
-humanizmus a renesancia
-klasicizmus a osvietenstvo

4. Grécka literatúra

Grécko – kolíska európskej kultúry/ kolíska civilizácie ;
v tom období Grécko otrokársky štát
mestské štáty: Atény (v nich Akropola – monumentálny komplex
stavieb, stredisko uctievania ), Sparta (sparťanská výchova), Olympia
(zakladatelia olympijských hier), ...
• Vplyv gréc. MYTOLÓGIE na umenie a
literatúru:
vrch Olymp, kde žili bohovia, kt.aktívne
zasahovali do životov ľudí, mali ľudské vlastnosti

5. Okrídlené výrazy

- ustálené viacslov. spojenia, s podstatou v
histórii, v mytológii, v literatúre→ tzv.
knižné frazeologické jednotky (napr. : Achillova
päta, jablko sváru,..)
na ďalšej strane sú vysvetlené tieto štyri vyššie
uvedené okrídlené výrazy, tie si neodpisujeme
do poznámok

6. Achillova päta

• Čo to znamená? Ľahko zraniteľné, citlivé miesto.
• Ako to vzniklo? Achilles bol synom kráľa Pélea a morskej nymfy
Thetidy. Zeus a Poseidón chceli jej ruku, kým Prometeus neodhalil,
že porodí syna väčšieho než otec. A keďže ani jeden z nich nechceli
syna, kt. by bol mocnejší ako oni sami, rozhodli sa prenechať ju
niekomu inému.
• Podľa legendy chcela Thetis svojho syna učiniť nezraniteľným a
ponorila ho do rieky Styx. Keďže ho však držala za pätu, tá ostala
suchá, a stala sa jeho jediným zraniteľným miestom. Práve strelou
šípu do päty Achilla zabil v Trójskej vojne Paris a „jeho ruku viedol
Apollón“. Achilles si vytrhol z nohy šíp aj s kusom mäsa. Keď videl,
ako mu uniká krv z tela, zreval ako tisíc levov, preklial Apollóna,
Tróju a naposledy vydýchol.

7. Jablko sváru (Paridovo jablko)

• Čo to znamená? Niečo, čo zapríčinilo nezhody, konflikt.
• Ako to vzniklo? Na svadbu bohyne Thetis s človekom boli
pozvaní všetci bohovia, okrem nenávistnej Eridy. Tá sa
nahnevala a na svadbu predsa len prišla, aby vyvolala
konflikt. Do miestnosti, kde bola svadba, vhodila jablko
venované "pre tú najkrajšiu". Pobili sa oň Héra, Aténa a
Afrodita. Nikto z bohov sa neodvážil rozsúdiť tri bohyne,
aby ich neurazil, Zeus preto nariadil Paridovi (=Paris), aby
ich rozsúdil. Každá žena mu za titul sľubovala iné dary,
nakoniec si vybral dar od Afrodity - sľúbila mu lásku
najkrajšej ženy tej doby, Heleny. Paris Helenu uniesol, oženil
sa s ňou, a preto sa rozpútala Trójska vojna.

8.

9. Homér

–bol najvýznamnejší starogrécky básnik
- uvádza sa, že H. Schliemann objavil Tróju vďaka
jeho podrobnému opisu Tróje v epose Ilias
- jeho dve najznámejšie diela zložil na základe
ľudových povestí, piesní a bájí o bohoch:
• Epos: Ilias / Iliada ( Ilion =Trója)
tento 22tisíc - veršový epos opisuje iba určitý úsek
udalostí z posledného desiateho roku bojov o Tróju
– posledných 51 dní

10. OBSAH: videli sme film

• Po tom, čo princ Tróje - Paris uniesol krásnu Helenu, jej
manžel Menelaos (kráľ Sparty) s bratom Agamemnonom
dobývajú Tróju; súboja sa zúčastní aj Achilles (za Spartu),
ktorý nie je ochotný bojovať ďalej, lebo mu Agamemnon
odňal jeho obľúbenú zajatkyňu. Keď ale Hektor (Trójan a
Paridov brat) zabije v boji Achillovho priateľa Patrokla
(Sparťana), Achilles sa pomstí a Hektora v súboji nielen
zabije, ale jeho mŕtvolu aj potupí – priviaže ju k vozu a vláči
ju okolo mestských hradieb. Achilles nakoniec zomiera
zásahom šípu do päty – boh Apolón viedol šíp Parida
(=Paris)
• Trója je dobytá ľsťou, zásluhou Odysea sa postaví drevený
kôň, do ktorého sa ukryjú bojovníci, Trójania prijmú koňa
ako dar uzmierenia a pri oslave víťazstva sú prepadnutí
a porazení

11.

najvýznamnejšie postavy eposu
SPARTA
TRÓJA
kráľ MENELAOS
manželka HELENA
brat AGAMEMNÓN
(mykénsky kráľ)
kráľ PRIAMOS
syn PARIS
(uniesol
Helenu)
ACHILLES – najznámejší bojovník
PATROKLOS – požičal si Achillovu výstroj
ODYSSEA (itacký kráľ) –
vymyslel Trójskeho koňa
a ďalší Homérov epos
Odyssea je o jeho
návrate na rodnú
Itaku/Ithaku
syn HEKTOR

12.

Epos: Odysea – opisuje posledné dni desaťročného
blúdenia itackého kráľa Odysea pri návrate na
rodnú Itaku po ukončení trójskej vojny
OBSAH: pozn.: videli sme animovaný film
Odysea/Odyseus si cestou domov po mori pohneval
Poseidona, ktorému oslepil jednookého syna - obra
Kyklopa. Prekonáva zajatie čarodejnice Kirké (kt.
premení jeho druhov na prasce); vyhne sa
čarovnému spevu sirén tým, že sa dá priviazať o
sťažeň lode a po prekonaní ďalších skúšok sa môže
vrátiť na rodnú Itaku, kde odoženie nápadníkov
svojej vernej manželky Penelopy

13.

Ezop –grécky bájkar
Bájka: krátky epický žáner, vystupujú v ňom
zvieratá al. veci, ktoré sú nositeľmi záporných
ľudských vlastností, cieľom je poukázať na chyby
ľudí, skrýva v sebe mravné ponaučenie.. dielo je
písané satiricky /satira = ostrý výsmech/ a využíva
alegóriu /= inotaj = skrytý zmysel /
Anakreon – písal básne oslavujúce víno, krásu žien,
priateľstvo a iné životné radosti – anakreonská
poézia
(niekedy aj preklad Anakreont – anakreontská)

14.

15.

Sapfó – Pre pobúrenie boli jej básne zničené, zachovala sa
od nej báseň Modlitba k Afrodite
- poetka, ktorá na ostrove Lesbos zriadila Dom múz –
centrum monodickej lyriky (jej jadrom je sólový spev
sprevádzaný lýrou). Dievčatám (ich duševným a telesným
pôvabom) venovala väčšiu časť lyriky.
Aischylos – tragédia:
Pripútaný Prometeus - stručný obsah; podrobnejší v
ďalšom slajde: Prometeus – potomok rodu Titanov, vytvoril
z hliny ľudí, ktorým Palas Anténa vdýchla ducha, Prometeus
bol ľudomil, pomáhal ľuďom aj napriek božím príkazom →
bol za to potrestaný pripútaním o skalu naveky, kde mu orol
vytrhával zobákom stále dorastajúcu pečeň, zľutoval sa nad
ním až Herakles (syn vládcu bohov) → aby ostala kliatba
naplnená, musel nosiť železný prsteň s kameňom zo skaly,
čím zostal naveky pripútaný

16.

OBSAH :
Na svete nebolo ani človiečika, nik nestrážil čriedy, nelovil ryby. Keďže Prometeus bol veľmi
osamelý, zmiešal hlinu s dažďovou vodou a tým vytvoril prvú sochu človeka. Socha sa podobala
na bohov. Bohyňa jarného rozumu a múdrosti - Pallas Aténa vdýchla nežnej soche dušu. Hlina
zružovela, rozbúšilo sa v nej srdce a nehybné ruky a nohy sa začali pohybovať.
Týmto spôsobom zoslal Prometeus na Zem prvých ľudí. Aj keď ľudia už vedeli využiť svoju silu,
pracovali ako malé deti. Nevedeli stavať domy, nevedeli, čo je to jar, či leto. Preto sa Prometeus
vybral medzi ľudí a naučiť ich čítať, písať, počítať, zostrojovať vozy a ťažiť z nerastných bohatstiev
z hlbín zeme. Naučil ich miešať mastičky z liečivých byliniek, aby si zahojili rany a vyliečili choroby.
Bohovia zoskupení na Olympe s nedôverou a nesúhlasom sledovali Prometeovu snahu učiť ľudí.
Preto si ho boh bohov - Zeus, ktorému boli v tomto diele prisúdené črty surového tyrana, dal
zavolať k sebe.
Povedal, že síce je pekné jeho úsilie, ale v prvom rade by ich mal naučiť klaňať sa bohom,
obetovať sa, vážiť si ich, lebo všetko na svete závisí od vôle bohov. Prometeovi sa to nepáčilo a
preto vymyslel plán. Na jednu kopu dal kosti obalené tukom, aby to vyzeralo čo najlákavejšie a na
druhú kopu dal pod býčiu kožu mäso. Dia privábila príjemná vôňa tuku. Prometeus mu dal
rozhodnúť, aby určil, ktorú kopu chce, aby mu ju ľud obetoval. Zeus sa rozhodol pre tuk. Od toho
okamihu ľudia obetovali bohom tuk a kosti. A mäso si nechávali pre seba. Zeus ľuďom zo zlosti
vzal oheň. Ľuďom bola zima, nemohli variť, ani piecť. Nato Prometeus potajomky ukradol bohom
oheň zo zlatého paláca Olympu. Opäť nastalo pre ľudí lepšie obdobie, ale nič netrvá večne a preto
prišla Diova (genitív od slova/mena Zeus) odplata: Božský kováč Hefaistos mal na Diov príkaz
prikuť Prometea ku skale. Hefaista pritom sprevádzali dve alegorické postavy - Moc a Sila.
Hefaistos prikul Prometea silnými reťazami k vysokej skale v pohorí Kaukazu. Oslobodil by sa len
vtedy, keby prosil o milosť. Avšak Prometea hrdosť napriek silnej bolesti a poníženia neopustila.
Zeus bol neúprosný.
Zaslal na Prometea orla, aby mu zaživa trhal pečeň z tela, ktorá mu ale cez noc stále dorastala.
Oveľa neskôr, keď videl Prometea Diov syn Herakles, zhrozil sa. Práve prilietal orol, aby sa nasýtil.
Herakles ho jedným šípom zabil. Zničil Prometeovi putá a daroval mu slobodu s tým, že musí
stále nosiť železný prsteň, kde bol kúsok kameňa zo skaly, na ktorej bol pripútaný. Takto bol
Prometeus navždy pripútaný. Od tých čias nosia ľudia prsteň s kameňom na Prometeovu česť.

17.

Sofokles – najznámejšie tragédie :
Kráľ Oidipus: Oidipov otec, tébsky kráľ Laios sa z veštby dozvedel, že
v budúcnosti zomrie rukou vlastného syna → príkaz, aby narodený syn bol
odnesený vysoko do hôr so spútanými a poranenými chodidlami,
prenechaný divokej zveri → sluha sa však zľutoval nad a zveril ho do
starostlivosti pastierovi → keď Oidipus dospel, dozvedel sa o pradávnej
veštbe a opustil svoj domov, bez toho, aby tušil, že opúšťa nepravých
rodičov → cestou pri jednej potýčke usmrtil muža→ naplnil veštbu,
pretože išlo o jeho skutočného otca.
Onedlho Oidipus stal oslobodil Téby od sfingy, stal sa kráľom a za
manželku si vzal nevedomky svoju matku Iokastu. Narodili sa im štyri deti,
vrátane Antigony synovia: Eteokles a Polyneikes a dve
dcéry: Antigona a Isména. Keď sa dozvedeli pravdu, Iokasta sa obesila a
Oidipus si vypichol oči.
Antigona – *povinné čítanie * hlavná hrdinka poruší kráľovsky zákaz
pochovať svojho brata

18.

V období antickej literatúry sa datuje aj VZNIK DRÁMY
- antickí Gréci usporadúvali slávnosti bohu vína a veselia – Dionýzovi
- pri obradoch zborovo predvádzal lyriku spolu s tancom a so
sprievodom lýry (hud. nástroj) chór (zbor ľudí, ktorí tancovali,
spievali)
- z týchto piesní savyvinulo divadelné predstavenie = zrod tragédie
ZNAKY ANTICKEJ DRÁMY
- Aristotelova jednota miesta, času, deja (priamočiary dej odohrávaný
na jednom mieste od rána do večera)
- herec hral viac postáv (muži hrali aj ženské úlohy )
- herci vystupovali maskách s akustickou funkciou (otvory masiek ako
megafóny)
- hry sa hrali v amfiteátroch (kruhové divadlá pod šírim nebom)
- predstavenia mohli sledovať len muži, ženy smeli byť počas
prestávok diváčkami komédií, ktoré sa vtedy nepovažovali za vysoký
žáner
POSTAVY ANTICKEJ DRÁMY (ich charakteristické črty)
- výrazné osobnosti presvedčené o svojej pravde
-sú duchovne bohaté, citlivé, niekedy až vnútorne rozpoltené
- často bojujú sami so sebou, umierajú

19. Rímska literatúra

Ovídius
báje – Metamorfózy /=Premeny/ (báje s témou premeny;
pravdepodobne najznámejšia je o sochárovi Pygmalionovi, kt. sa
zaľúbi do sochy dievčaťa, kt. vytvoril, tá sa za pomoci bohyne
zmení na človeka...
pozn.:
báj - je krátky epický žáner, ktorého úlohou bolo vysvetliť v
minulosti nepochopené prírodné javy a ich príčiny; obvykle v nej
vystupovali nadprirodzené bytosti, bohovia, ale aj polobohovia,
vysvetľovali vznik sveta, búrku, striedanie ročných období atď.
Vergílius
epos Aeneas [éneis] (dielo podobné Homérovým eposom;
hrdina Aeneas uteká z horiacej Tróje, na príkaz bohov hľadá s
druhmi novú vlasť, zakladá v novej vlasti nový rod, z ktorého
vzídu rímski panovníci)

20.

OBSAH :
Pygmalión je v gréckej mytológii cyperský kráľ(v niektorých bájach to
bol sochár), tvorca sochy ženy, ktorá ožila.
Pygmalióna tak pohoršovalo správanie dievčat a žien, že prisahal, že sa
nikdy neožení. Namiesto obdivu skutočných žien, venoval všetok svoj
čas soche. Táto socha pre neho predstavovala dokonalú ženu,
vytvorenú podľa jeho predstáv a bola krajšia, ako ktorákoľvek živá
žena. Kráľ sa s ňou zhováral a objímal ju.
Na sviatok bohyne Afrodity poprosil Pygmalión bohyňu, aby mu zoslala
ženu takú krásnu, ako bola jeho socha. Múdra Afrodita však poznala
jeho skutočné želanie. Keď sa vrátil domov, a ako zvyčajne, vzal sochu
do náručia, cítil, že socha sa mení a ožíva. Krásna deva potom dostala
meno Galateia a keďže ju Pygmalión zbožňoval, oženil sa s ňou.
Narodila sa im dcéra Pafos, podľa mena ktorej je dodnes pomenované
mesto na Cypre, kde v antike uctievali bohyňu Afroditu.
Tento príbeh je veľmi obľúbený a na mnoho spôsobov zobrazený v
maliarstve, hudbe, sochárstve, v divadelnom i filmovom umení.

21.

Plautus – dramatik a herec
jeho diela:
Komédia o hrnci - komédia o človeku,
závislom na peniazoch. Starý lakomec Euclio
nájde hrniec so zlatom. Odvtedy stále trpí
strachom, že mu poklad ukradnú. Hra
inšpirovala Moliéra (z obd. klasicizmu) pri
písaní komédie Lakomec.
Cicero – rečník/ rétor
Iulius Caesar – politik, vojvodca, spisovateľ,
zaoberal sa historiografiou