Danylo, Luzik greenfield_brownfield_Brazilia

1.

PREZENTÁCIA
·
MEDZINÁRODNÝ BIZNIS
Priame zahraničné
investície: greenfield vs.
brownfield
PZI – teoretické vymedzenie, štruktúra a teórie
Prípadová štúdia: Doing business in Brasil
GREENFIELD
?
BROWNFIELD
Danylo Dziubenko, Ivan Luzik
Krúžok BM04 · Predmet: Medzinárodný biznis · Ak. rok 2026/2027
Ekonomická univerzita v Bratislave, Obchodná fakulta
Dziubenko, Luzik | PZI: greenfield vs. brownfield
1 / 25

2.

ÚVOD
Kľúčové slová
priame zahraničné investície (PZI)
greenfield investícia
brownfield investícia
fúzie a akvizície (M&A)
teórie PZI
eklektická paradigma OLI
hostiteľská (domáca) ekonomika
spillover efekty
Brazília
podnikateľské prostredie
Keywords: foreign direct investment, greenfield investment, brownfield investment, mergers and acquisitions, FDI theories, OLI paradigm, host economy, spillovers, Brazil, business
environment
Dziubenko, Luzik | PZI: greenfield vs. brownfield
2 / 25

3.

ÚVOD
Obsah
01
Cieľ prezentácie
02
PZI – teoretické vymedzenie a štruktúra
03
Teórie priamych zahraničných investícií
snímka 4
snímky 5 – 7
snímky 8 – 11
Dziubenko, Luzik | PZI: greenfield vs. brownfield
04
Greenfield vs. brownfield
05
Prípadová štúdia: Doing business in Brasil
06
Návrh, záver a diskusia
snímky 12 – 15
snímky 16 – 21
snímky 22 – 25
3 / 25

4.

01
·
CIEĽ PREZENTÁCIE
Kedy je pre domácu ekonomiku prínosnejšia
greenfield a kedy brownfield investícia?
Na cieľ odpovedáme v závere (snímka 23).
Dziubenko, Luzik | PZI: greenfield vs. brownfield
4 / 25

5.

02 · TEORETICKÉ VYMEDZENIE
Priame zahraničné investície (PZI)
PZI vs. portfóliové investície
Definícia
Kritérium
PZI
Portfóliové investície
Cieľ
kontrola a vplyv na riadenie
výnos (dividendy, úroky)
Podiel
≥ 10 % hlasovacích práv
< 10 %
• Hranica: ≥ 10 % hlasovacích práv (OECD Benchmark
Definition, 4. vyd.; MMF BPM6)
Horizont
dlhodobý
krátkodobý, vysoko
likvidný
• Aktéri: priamy investor → podnik priamej investície
(dcérska spoločnosť, pridružený podnik, organizačná zložka)
Čo sa prenáša
kapitál + technológie +
know-how
iba kapitál
• Obsah: nielen kapitál, ale aj technológie, know-how,
manažment a prístup na trhy
Volatilita tokov
nižšia
vysoká
PZI sú cezhraničné investície, ktorými rezident jednej
ekonomiky (priamy investor) získava trvalý záujem v
podniku v inej ekonomike a významný vplyv na jeho
riadenie.
Zdroj: OECD (2008), MMF (2009), Baláž et al. (2019)
Dziubenko, Luzik | PZI: greenfield vs. brownfield
5 / 25

6.

02 · TEORETICKÉ VYMEDZENIE
Štruktúra PZI
1 · Podľa zložiek (platobná bilancia)
2 · Podľa smeru a merania
základné imanie · reinvestovaný zisk · ostatný kapitál
(medzipodnikové úvery)
prílev (inward) vs. odlev (outward) · tok (flow) vs. stav
(stock)
3 · Podľa motívu (Dunning)
4 · Podľa väzby na činnosť investora
hľadanie trhov · zdrojov · efektívnosti · strategických
aktív
horizontálne · vertikálne (spätné / dopredné) ·
konglomerátne
5 · Podľa formy vstupu — predmet našej analýzy
Greenfield – nový podnik
Dziubenko, Luzik | PZI: greenfield vs. brownfield
Brownfield – akvizícia, fúzia
Spoločný podnik (joint venture)
6 / 25

7.

02 · TEORETICKÉ VYMEDZENIE
PZI vo svete: aktuálne trendy
1,6 bil. USD
globálne PZI v roku 2025 (+6 % medziročne, prvý rast po dvoch
rokoch poklesu)
Najväčší príjemcovia PZI v roku 2025 (mld. USD)
288
44 %
podiel strategických sektorov (AI, čipy, kritické suroviny,
energetika) na hodnote greenfield projektov (2020: 16 %)
> 80 %
globálnych PZI smeruje do 20 najväčších hostiteľských ekonomík
USA
80
77
Čína
Brazília
Brazília je 3. najväčším príjemcom PZI na svete
Zdroj: UNCTAD, World Investment Report 2026
Dziubenko, Luzik | PZI: greenfield vs. brownfield
Zdroj: OECD, FDI in Figures, apríl 2026
7 / 25

8.

03 · TEÓRIE PZI
Vývoj teórií priamych zahraničných investícií
mikroekonomické (firma)
makroekonomické (krajina)
1960
1966
1973
Hymer
Vernon
Knickerbocker
monopolistická
(vlastnícka) výhoda
životný cyklus
produktu
oligopolistická reakcia
procesné (postupná internacionalizácia)
1976
1977
Buckley & Casson Johanson & Vahlne
internalizácia
uppsalský model
1977
1978
Dunning
Kojima
eklektická paradigma
OLI
makroekonomický
(japonský) prístup
Pre našu tému je kľúčová Dunningova paradigma OLI: spája otázky prečo, kde a ako investovať – a tým vysvetľuje aj voľbu
medzi greenfieldom a brownfieldom.
Dziubenko, Luzik | PZI: greenfield vs. brownfield
8 / 25

9.

03 · TEÓRIE PZI
Hymer a Vernon: prečo firmy investujú v zahraničí
Stephen H. Hymer (1960)
Raymond Vernon (1966)
teória monopolistickej výhody
teória životného cyklu produktu
• Podstata: zahraničná firma čelí nevýhodám (neznalosť trhu,
jazyka, práva – „liability of foreignness“).
• Preto potrebuje špecifickú výhodu: technológiu, značku, úspory
z rozsahu, manažérske schopnosti.
• Pre našu tému: firma so silnou vlastnou výhodou chce plnú
kontrolu → často volí greenfield.
• Limit: nevysvetľuje, prečo PZI, a nie licencia či export.
Nový
Zrelý
Štandardizovaný
výroba doma, export
výroba vo vyspelých
krajinách
presun do krajín s
nízkymi nákladmi
• Pre našu tému: pri štandardizovanom produkte rozhodujú
náklady → nákladovo orientovaný greenfield v rozvíjajúcich sa
krajinách.
• Limit: vychádza z USA 50. – 60. rokov; dnes firmy uvádzajú
produkty globálne naraz.
Spoločný záver: obe teórie vysvetľujú, PREČO firmy investujú v zahraničí, ale nie AKO vstúpia na trh (greenfield či
brownfield). Túto otázku rieši až Dunning.
Dziubenko, Luzik | PZI: greenfield vs. brownfield
9 / 25

10.

03
· TEÓRIE PZI
Dunning: eklektická paradigma OLI
Kedy vznikajú PZI?
O
L
I
iba O
licencia
Vlastnícke výhody
Lokalizačné výhody
Internalizačné výhody
O+I
export
Prečo?
Kde?
Ako?
technológie, značka, knowhow, patenty
trh, zdroje, náklady, inštitúcie,
stimuly
vlastná kontrola je lepšia ako
licencia či trh
O+L+I
PZI
OLI → greenfield
OLI → brownfield
• silná O-výhoda: vlastná technológia a výrobný systém
• chýbajú aktíva: značky, distribúcia, licencie
• L-výhody sú dostupné: lokality, pracovná sila, stimuly
• rozhoduje rýchlosť vstupu na trh
• investor má čas budovať od nuly
• motív hľadania strategických aktív
OLI vysvetľuje, kedy formu volí investor. Kedy je prínosnejšia pre domácu ekonomiku, ukazujú snímky 13 – 15.
Dziubenko, Luzik | PZI: greenfield vs. brownfield
10 / 25

11.

03
· TEÓRIE PZI
Internalizácia, Kojima a kritika teórií
Buckley & Casson (1976)
Trhy s know-how sú nedokonalé a
transakčné náklady vysoké (Coase). PZI
vznikajú, keď je lacnejšie koordinovať
činnosť v rámci firmy než cez trh.
Kojima (1978)
PZI majú smerovať do odvetví, kde
investor stráca a hostiteľ získava
komparatívnu výhodu: PZI vytvárajúce
obchod (japonský model) vs.
nahrádzajúce obchod (americký model).
Kritika
Teórie sú prevažne statické a vznikli pre
firmy z vyspelých krajín. Slabo vysvetľujú
firmy z rozvíjajúcich sa ekonomík (napr.
BYD) a vplyv geopolitiky.
Otázka do diskusie 1
Vysvetľuje paradigma OLI aj vstup čínskej BYD do Brazílie? Aké vlastnícke (O) a lokalizačné (L) výhody tu vidíte?
Dziubenko, Luzik | PZI: greenfield vs. brownfield
11 / 25

12.

04 · GREENFIELD VS. BROWNFIELD
Dve formy vstupu: vymedzenie a porovnanie
Greenfield
Brownfield
Založenie nového podniku „na zelenej lúke“: výstavba,
nové technológie, nábor. Napr. Kia Žilina, Volvo Valaliky.
Vstup cez existujúci podnik alebo aktíva: akvizícia, fúzia,
kúpa podielu, modernizácia. Napr. Volkswagen – BAZ,
U.S. Steel – VSŽ.
Pozn.: UNCTAD rozlišuje greenfield projekty a cezhraničné M&A; v slovenskej praxi sa „brownfield“ označuje aj revitalizácia opusteného priemyselného areálu.
Kritérium (pohľad investora)
Greenfield
Brownfield
Rýchlosť vstupu
pomalá (výstavba 2 – 4 roky)
rýchla (prevádzka od prvého dňa)
Kontrola a technológie
plná, vlastné štandardy
nutná integrácia, iná firemná kultúra
Prístup k trhu
budovanie od nuly
okamžitý: značky, zákazníci, distribúcia
Hlavné riziká
povolenia, výstavba, nábor
skryté záväzky, preplatenie, integrácia
Dziubenko, Luzik | PZI: greenfield vs. brownfield
12 / 25

13.

04 · GREENFIELD VS. BROWNFIELD
Benefity greenfield investícií pre domácu ekonomiku
Nová výrobná kapacita
rast tvorby fixného kapitálu, produkcie a HDP
Nové pracovné miesta
priame vo firme aj nepriame u dodávateľov a v službách
Riziká
• vysoké stimuly zo strany štátu
• konkurencia o pracovnú silu s domácimi firmami
• „montážna“ výroba s nízkou pridanou hodnotou
• odliv ziskov do materskej krajiny
Transfer technológií
moderné výrobné postupy, štandardy kvality, vzdelávanie
PRÍKLAD SR: VOLVO CARS, VALALIKY
Export a regionálny rozvoj
1,2 mld. €
267 mil. €
investície aj do menej rozvinutých regiónov
investícia
štátna pomoc (EK, 2024)
3 300+
250 000
priamych pracovných miest
áut ročne (sériovo od 2027)
Dlhodobé daňové príjmy
najmä po skončení investičných stimulov
Kedy je prínosnejšia? Keď ekonomike alebo regiónu chýbajú výrobné kapacity a pracovné miesta (napr. východ SR).
Dziubenko, Luzik | PZI: greenfield vs. brownfield
13 / 25

14.

04 · GREENFIELD VS. BROWNFIELD
Benefity brownfield investícií pre domácu ekonomiku
PRÍKLADY SR
Záchrana podnikov a pracovných miest
Volkswagen – BAZ (1991)
reštrukturalizácia firiem v problémoch alebo pri privatizácii
z Bratislavských automobilových závodov vznikla jedna z
najväčších firiem a exportérov SR
U.S. Steel – VSŽ Košice (2000)
Kapitál a manažérske know-how
reštrukturalizácia a modernizácia oceliarne
rast produktivity (TFP) existujúcich podnikov
Rýchla integrácia do globálnych reťazcov
Riziká
• zmena vlastníka bez novej kapacity: platba ide pôvodným
vlastníkom
• reštrukturalizácia = prepúšťanie
• rast koncentrácie trhu
• presun rozhodovania do zahraničia
prístup k sieti a zákazníkom nadnárodnej firmy
Využitie existujúcej infraštruktúry
menší záber novej pôdy, revitalizácia areálov
Kedy je prínosnejšia? Keď domáce podniky potrebujú kapitál a reštrukturalizáciu (napr. BAZ v 90. rokoch).
Dziubenko, Luzik | PZI: greenfield vs. brownfield
14 / 25

15.

04
· GREENFIELD VS. BROWNFIELD
Čo hovoria empirické štúdie?
Harms & Méon (2018)
127 krajín, 1990 – 2010
Greenfield PZI výraznejšie zvyšujú rast
HDP; M&A sú čiastočne len rentou pre
pôvodných vlastníkov.
greenfield → rast HDP
Ashraf, Herzer & Nunnenkamp
(2016)
UNCTAD (2026)
123 krajín, 2003 – 2011
Rast objemu PZI sa nie vždy premietne
do nových tovární, pracovných miest a
transferu technológií.
M&A zvyšujú produktivitu (TFP) vo
vyspelých krajinách; v rozvojových ani
jedna forma TFP výrazne nezvyšuje.
World Investment Report
brownfield → produktivita
kvalita > objem
Medzizáver: prínos závisí od úrovne rozvoja a absorpčnej kapacity hostiteľskej ekonomiky.
Otázka do diskusie 2
Potrebuje Slovensko ďalší greenfield automobilový závod, alebo skôr investorov, ktorí kúpia a zmodernizujú
domáce firmy?
Dziubenko, Luzik | PZI: greenfield vs. brownfield
15 / 25

16.

05
·
PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA
Doing business in Brasil
Zadanie: modelová slovenská strojárska firma SK-Komponent, a. s. (fiktívny stredný
podnik – komponenty pre automobilový a poľnohospodársky priemysel) zvažuje vstup
do Brazílie.
Prečo práve teraz? Od 1. 5. 2026 sa predbežne uplatňuje obchodná dohoda EÚ –
Mercosur; v Brazílii rastie automobilový priemysel (Stellantis, BYD) aj agrobiznis.
213 mil. obyvateľov · 3. najväčší príjemca PZI (2025)
01
02
03
04
Analyzovať podnikateľské
prostredie Brazílie
Porovnať reálne greenfield a
brownfield investície
Vyhodnotiť prínosy pre
brazílsku ekonomiku
Navrhnúť formu vstupu pre
firmu aj rámec pre štát
Dziubenko, Luzik | PZI: greenfield vs. brownfield
16 / 25

17.

05 · PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA
Brazília v číslach
IBGE, 2025
IBGE, 2026
OECD, 2026
213 mil.
12,7 bil. BRL
77 mld. USD
obyvateľov – najväčší trh Latinskej Ameriky
HDP 2025, reálny rast +2,3 %
prílev PZI 2025 – 3. miesto na svete
Banco Central do Brasil
OECD Economic Outlook 2026
Svetová banka
13,75 %
1,6 %
124. / 190
základná úroková sadzba Selic (09/2026)
prognóza rastu HDP v roku 2026
Doing Business 2020; platenie daní: 184.
miesto
Október 2026: všeobecné voľby → vyššia politická a menová neistota pre investorov
Dziubenko, Luzik | PZI: greenfield vs. brownfield
17 / 25

18.

05 · PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA
Doing business in Brasil: príležitosti vs. bariéry
Príležitosti
Bariéry: „Custo Brasil“
Veľký domáci trh
Daňová zložitosť
213 mil. spotrebiteľov, najväčšia ekonomika regiónu
1 501 hodín ročne na dane; zaťaženie 65,1 % zisku
Dohoda EÚ – Mercosur (od 1. 5. 2026)
Byrokracia a súdy
nižšie clá napr. na autá, stroje, liečivá; prístup k verejným zákazkám
stavebné povolenie 338 dní; vymáhanie zmlúv 801 dní
Daňová reforma
5 daní (PIS, COFINS, ICMS, ISS, IPI) → CBS + IBS; test 2026, plný
systém 2033
Drahé financovanie
Selic 13,75 % → drahé úvery a investície
Energia a suroviny
Neistota
obnoviteľné zdroje, agrobiznis, dátové centrá
dva daňové systémy do 2033, voľby 2026, volatilita BRL
Zdroje: Európska komisia (2026), DLA Piper (2025), Svetová banka – Doing Business 2020, BCB (2026). Pozn.: nástupca Doing Business, B-READY, zaraďuje Brazíliu do vydania 2026.
Dziubenko, Luzik | PZI: greenfield vs. brownfield
18 / 25

19.

05
· PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA
Prax: greenfield investície v Brazílii
Stellantis (Jeep), Goiana
BYD, Camaçari
čistý greenfield · štát Pernambuco
greenfield na brownfield lokalite · štát Bahia
2015
18,5 mld. BRL
2025
5,5 mld. BRL
otvorenie v regióne bez
automobilovej tradície
investície 2015 – 2025 (11 + 7,5 mld.)
štart výroby v areáli bývalého závodu
Ford
plánovaná investícia do komplexu
14 800
34
150 → 300 tis.
až 20 000
miest: 5 000 priamych + 9 800
nepriamych
dodávateľov v štáte, z toho 16 v
supplier parku
áut ročne (1. a 2. fáza)
priamych a nepriamych miest (plán)
regionálny rozvoj, lokálni dodávatelia, 25 % formálnych miest v
Goiane, export do Latinskej Ameriky
rýchly štart, elektromobilita, oživenie regiónu po odchode
Fordu
závislosť od regionálnych daňových stimulov
montáž SKD z dovážaných dielov → nízka lokálna pridaná
hodnota; obvinenia z neľudských pracovných podmienok pri
výstavbe (2024)
Dziubenko, Luzik | PZI: greenfield vs. brownfield
19 / 25

20.

05 · PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA
Prax: brownfield investície v Brazílii
Schincariol
Kirin
Heineken
brazílsky pivovar
akvizícia 2011
akvizícia 2017
Kirin – Schincariol (2011)
ten istý podnik – dvaja investori – dva výsledky
Heineken – Brasil Kirin (2017)
Walmart Brasil (2004 – 2018)
≈ 4 mld. USD
– 262 mil. BRL
664 mil. €
7 % → 20 %
438
≈ 4,5 mld. USD
kúpna cena
strata v roku 2016
cena (EV 1,025 mld. €)
podiel na trhu piva
predajní, 55 000
zamestnancov
strata pri odchode
strata trhového podielu počas recesie,
slabá integrácia → odchod z trhu v roku
2017
12 pivovarov + distribúcia; č. 2 po Ambev;
2020: 865 mil. BRL do rozšírenia pivovaru
Ponta Grossa
expanzia akvizíciami (Bompreço, Sonae);
slabá lokalizácia → 2018 predaj 80 % fondu
Advent
Poučenie: o prínose brownfieldu nerozhoduje samotná forma, ale kvalita investora, integrácie a prispôsobenia miestnemu trhu.
Dziubenko, Luzik | PZI: greenfield vs. brownfield
20 / 25

21.

05 · PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA
Vyhodnotenie: bodovacia matica prínosov
Kritérium
Váha A
Váha B
Greenfield
Brownfield
Nové pracovné miesta
20 %
10 %
5
2
Nová výrobná kapacita
20 %
10 %
5
2
Transfer technológií, produktivita
15 %
15 %
4
4
Prepojenie na domácich dodávateľov
15 %
15 %
3
4
Rýchlosť efektu
10 %
20 %
2
5
Zachovanie existujúcich firiem a miest
10 %
25 %
2
4
Nízke riziko koncentrácie trhu
10 %
5%
4
2
Greenfield
Vážené skóre – scenár A (Brazília)
3,85
3,10
Vážené skóre – scenár B (kríza)
3,15
3,70
A: rozvíjajúca sa ekonomika, potreba reindustrializácie a
regionálneho rozvoja (Brazília)
B: ekonomika v kríze / privatizácia (napr. SR v 90. rokoch)
3,85
3,70
3,10
Scenár A: Brazília
3,15
Scenár B: kríza
Brownfield
Skóre 1 – 5 (5 = najväčší prínos pre hostiteľskú ekonomiku); hodnotenie autorov na základe prípadov zo snímok 19 – 20.
Otázka do diskusie 3
Ak by ste boli brazílskou vládou, podporili by ste skôr BYD (nový závod, diely z Číny), alebo akvizíciu domácej firmy
európskym investorom?
Dziubenko, Luzik | PZI: greenfield vs. brownfield
21 / 25

22.

06
· NÁVRH
Potreba novej kapacity a miest: nízka ← → vysoká
Náš návrh: rozhodovací rámec
Pre hostiteľský štát
GREENFIELD
so stimulmi viazanými na
miestnych dodávateľov a
vzdelávanie
SELEKTÍVNE
technologicky náročný
greenfield; preverovanie
akvizícií
KOMBINÁCIA
• stimuly viazať na výsledky (miesta, dodávatelia) s
možnosťou vrátenia
brownfield reštrukturalizácia +
greenfield rozšírenie
• programy rozvoja dodávateľov a odborného vzdelávania
BROWNFIELD
so záväzkami zamestnanosti a
ďalších investícií
• preverovanie akvizícií pri riziku koncentrácie trhu
PRE SK-KOMPONENT (POHĽAD INVESTORA)
0
Export v rámci EÚ – Mercosur: overenie trhu
1
Brownfield / JV s lokálnym dodávateľom: rýchly prístup k
zákazníkom
2
Greenfield rozšírenie pri automobilových klastroch
(Pernambuco, Bahia) po roku 2027
Stav domácich podnikov: zdravé ← → v kríze / privatizácia
Rámec je syntézou teórie (OLI), empirických štúdií a prípadovej štúdie Brazílie.
Dziubenko, Luzik | PZI: greenfield vs. brownfield
22 / 25

23.

ZÁVER
·
ODPOVEĎ NA CIEĽ
Cieľ: Kedy je pre domácu ekonomiku prínosnejšia greenfield a kedy brownfield investícia?
Greenfield – keď ekonomike chýbajú výrobné kapacity a pracovné
miesta. Brownfield – keď treba zachrániť a zmodernizovať existujúce
podniky.
Teória a empíria
greenfield → rast HDP (Harms & Méon,
2018); brownfield → produktivita vo
vyspelých krajinách (Ashraf et al., 2016)
Prax: Brazília
greenfield 3,85 vs. brownfield 3,10; v
krízovom scenári brownfield 3,70 vs. 3,15
Rozhodujúce podmienky
úroveň rozvoja, absorpčná kapacita, stav
domácich firiem, kvalita inštitúcií
Odporúčanie: štát nemá vyberať „správnu“ formu PZI, ale nastaviť podmienky – stimuly viazať na výsledky a akvizície preverovať
(snímka 22).
Dziubenko, Luzik | PZI: greenfield vs. brownfield
23 / 25

24.

06
· DISKUSIA
Otázky do diskusie
1
snímka 11
Vysvetľuje paradigma OLI aj vstup čínskej BYD do Brazílie?
Aké výhody O a L tu vidíte?
3
snímka 21
Podporili by ste ako brazílska vláda skôr BYD, alebo
akvizíciu domácej firmy európskym investorom?
Dziubenko, Luzik | PZI: greenfield vs. brownfield
2
snímka 15
Potrebuje Slovensko ďalší greenfield automobilový závod,
alebo investorov, ktorí zmodernizujú domáce firmy?
4
záverečná
Mali by Slovensko a Brazília prísnejšie preverovať
zahraničné akvizície domácich firiem, alebo by to odradilo
investorov?
24 / 25

25.

Ďakujeme za pozornosť!

26.

ZDROJE
Použitá literatúra
ASHRAF, A., D. HERZER a P. NUNNENKAMP. The Effects of Greenfield FDI and Cross-border M&As on
Total Factor Productivity. In: The World Economy. 2016, roč. 39, č. 11, s. 1728 – 1755.
BANCO CENTRAL DO BRASIL. Copom reduces the Selic rate to 13.75% p.a. [online]. 2026 [cit. 2026-09-29].
Dostupné na: https://www.bcb.gov.br/en
BALÁŽ, P., S. ZÁBOJNÍK, E. KAŠŤÁKOVÁ et al. Medzinárodné podnikanie. Bratislava: Sprint2, 2019. 304 s.
ISBN 978-80-89710-51-5.
DLA PIPER. Approval of the Supplementary Law on Tax Reform (Brazil) [online]. 2025 [cit. 2026-09-29].
BUCKLEY, P. J. a M. CASSON. The Future of the Multinational Enterprise. London: Macmillan, 1976.
COASE, R. H. The Nature of the Firm. In: Economica. 1937, roč. 4, č. 16, s. 386 – 405.
DUNNING, J. H. a S. M. LUNDAN. Multinational Enterprises and the Global Economy. 2. vyd. Cheltenham:
Edward Elgar, 2008.
EURÓPSKA KOMISIA. EU-Mercosur interim trade agreement starts to provisionally apply [online]. 30. 4.
2026 [cit. 2026-09-29].
IBGE. Estimativas da População 2025 [online]. 2025 [cit. 2026-10-05]. Dostupné na:
https://www.ibge.gov.br
IBGE. GDP grows 2.3% in 2025 and closes the year at R$ 12.7 trillion [online]. 2026 [cit. 2026-09-29].
HARMS, P. a P.-G. MÉON. Good and useless FDI: The growth effects of greenfield investment and mergers
and acquisitions. In: Review of International Economics. 2018, roč. 26, č. 1, s. 37 – 59.
IMF. Balance of Payments and International Investment Position Manual (BPM6). 6. vyd. Washington, DC:
IMF, 2009.
HYMER, S. H. The International Operations of National Firms. Cambridge, MA: MIT Press, 1976.
OECD. OECD Benchmark Definition of Foreign Direct Investment. 4. vyd. Paris: OECD Publishing, 2008.
JOHANSON, J. a J.-E. VAHLNE. The Internationalization Process of the Firm. In: Journal of International
Business Studies. 1977, roč. 8, č. 1, s. 23 – 32.
OECD. FDI in Figures. April 2026. Paris: OECD Publishing, 2026.
KAŠŤÁKOVÁ, E. a V. RUŽEKOVÁ. Medzinárodné obchodné operácie. Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM,
2019. 200 s. ISBN 978-80-225-4611-9.
UNCTAD. World Investment Report 2026: International Investment in a Turbulent Era. Geneva: United
Nations, 2026.
KAŠŤÁKOVÁ, E., V. RUŽEKOVÁ, L. KHÚLOVÁ a J. PÁSZTOROVÁ. Dovozné a vývozné obchodné operácie.
Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM, 2022. 219 s. ISBN 978-80-225-5031-4.
WORLD BANK. Doing Business 2020: Economy Profile of Brazil. Washington, DC: World Bank, 2019.
KNICKERBOCKER, F. T. Oligopolistic Reaction and Multinational Enterprise. Boston: Harvard University,
1973.
OECD. OECD Economic Outlook, Volume 2026 Issue 1: Brazil. Paris: OECD Publishing, 2026.
Firemné a tlačové zdroje [online, cit. 2026-09-29]: BYD (2025), AutoIndústria – Stellantis Goiana (2023),
The Drinks Business – Heineken/Brasil Kirin (2017), Walmart Inc. (2018), TASR – Volvo Valaliky (2024,
2026).
KOJIMA, K. Direct Foreign Investment: A Japanese Model of Multinational Business Operations. London:
Croom Helm, 1978.
VERNON, R. International Investment and International Trade in the Product Cycle. In: The Quarterly
Journal of Economics. 1966, roč. 80, č. 2, s. 190 – 207.
Dziubenko, Luzik | PZI: greenfield vs. brownfield
25 / 25