Juhovýchodná Európa. Štáty bývalej Juhoslávie

1. On-line hodina 14.mája 2020

Geografia 7.ročník

2. Juhovýchodná Európa

3. Štáty juhovýchodnej Európy

4. Štáty bývalej Juhoslávie

5. JUHOSLÁVIA

• po 2.svetovej vojne vznikla
Socialistická federatívna
republika Juhoslávia
• federácia sa skladala:
• Slovinsko
• Chorvátsko
• Bosna a Hercegovina
• Srbsko
• Čierna Hora
• Macedónsko
• prezidentom sa stal: Josip BrozTito
• zaviedol vlastnú formu socializmu
(titoizmus), vďaka čomu bola
Juhoslávia najbohatšou krajinou
východného bloku

6. JUHOSLÁVIA

pamätník masakru v Srebrenici
Ratko Mladić
(Bosna a Herc.)
• po smrti Tita (1980) nastáva v
6. hospodárstva
júla 1995, počas vojny
Juhoslávii Dňa
kríza
a v Bosne na srebrenickú enklávu
moslimov zaútočili srbské jednotky pod vedením
narastaniebosnianskych
nacionalizmu
Ratka Mladića.
Približne 15 000 obyvateľov sa rozhodlo pre útek
• vojna v Juhoslávii
(1992sa vydali naSlobodan
niekoľko kilometrov
Milosević
Radovan Karadžić
1995), bolak Tuzle,
jednaostatní
z
vzdialenému
Potočaru, kde (Srbsko)
sa chceli uchýliť pod ochranu (Bosna a Herc.)
natragickejších,
najsmutnejších
jednotiek UNPROFOR, ale bez úspechu. Počas dvoch dní
a predovšetkým
bolo mesto
vyplienené
a začalo sa hromadne vraždiť.
najzbytočnejších
vojen
v
Európe Až 8 373 mužov bolo zabitých, väčšinou zastrelených.
Mnoho
žien bolo
znásilnených, došlo aj k vraždám žien
• hovorí sa jej
„Bratská
vojna“,
a neplnoletých
detí.
lebo rozdelila
kamarátov,
Masaker
je najväčší vojnový zločin v Európe
príbuzných,
rodinyv Srebrenici
a
od konca druhej svetovej vojny.
spolužiakov
Medzinárodný súdny tribunál v Haagu ho označil za genocídu.
masové hroby v Srebrenici (Bosna a Hercegovina)

7. SÚČASNOSŤ

8. SLOVINSKO

nezávislosť: 25.6. 1991
20 273 km²
2 mil. obyv.
99 obyv. / km²
Ľubľana
42 km pobrežia
Jadranského mora
• susedné štáty:
• územie je na rozhraní Álp
a Dinárov
• najvyšší vrch Triglav
(2864 m n.m.) je
zobrazený na štátnej
vlajke
Maďar
sko
Rakúsko
Taliansko
Ľubľana
Chorvátsko

9. Prírodné pomery Slovinska

povrch hornatý:
Julské Alpy,
Karavanky, Kras
rieky Sáva, Dráva;
v pohoriach
ľadovcové jazerá
(Bledské)

10. Snímek 10

Triglav – najvyšší vrch
Júlskych Álp (2863 m)

11. Snímek 11

Karavanky – krasové
pohorie na hranici medzi
Rakúskom a Slovinskom

12. Snímek 12

Bledské jazero –
ľadovcové jazero
uprostred ktorého je
kostol Panny Márie

13. Snímek 13

Postojna jaskyňa – je
krasový jaskynný systém
(dlhý viac ako 20 km)

14. SLOVINSKO

• vysoká lesnatosť – 62%
• dostatok dreva pre píly,
výrobu nábytku a
papiera
• produkcia rôznych
druhov osobných a
nákladných áut,
motocyklov a
chladničiek
• prístav Koper –
významné prekladisko
nerastných surovín a
tovarov
• člen EÚ a Eurozóny

15. SLOVINSKO

• ĽUBĽANA – hlavné a
najväčšie mesto
Slovinska (280 tis.
obyv.)
• MARIBOR – druhé
najväčšie mesto
(112 tis. obyv.)

16. Snímek 16

Lipicany – konské
plemeno vyšľachtené v
Slovinsku (španielska
jazdecká škola)

17. Snímek 17

18. CHORVÁTSKO

nezávislosť: 25.6. 1991
56 542 km²
4,3 mil. obyv.
116 obyv. / km²
Záhreb
Jadranské more,
polostrov Istria,
Dalmátske ostrovy (viac
ako 1000 ostrovov – len
48 je trvalo obývaných)
• susedné štáty:
• Dináre - najvyšší vrch
Dinara (1831 m n.m.)
Maďarsko
Slovinsko
Záhreb
Istria
Bosna
a Hercegovina
Srbsko
Čierna
Hora

19. Snímek 19

Chorvátske
– Cres,
Most zostrovy
pevniny na
ostrov Krk,
Krk
Brač, Hvar, Korčula, ...
Brač

20. Snímek 20

Dinara – najvyšší vrch
Chorvátska (1863 m)

21. Snímek 21

NP Plitvické jazerá –
16 jazier, 140 vodopádov,
20 jaskýň

22. CHORVÁTSKO

• pestovanie viniča
• ťažba a spracovanie
bauxitu
• cestovný ruch –
krásne pláže,
historické pamiatky
• prístavy: Rijeka,
Split
• 1.7. 2013 vstup
Chorvátska do EÚ

23. Snímek 23

Dubrovník = perla Jadranu
svetová pamiatka UNESCO

24. Blanka Vlašićová

- je chorvátska skokanka do výšky
- osobný rekord 207 cm
- niekoľkonásobná majsterka sveta

25. Snímek 25

26. SRBSKO

Vojvodina
Chorv.
Čierna
Hora
Rumunsko
Belehrad
Srbsko
Bulharsko
• vznik: 4.6. 2006 (po
oddelení Čiernej Hory)
• 88 360 km²
• 9,1 mil. obyv.
• 103 obyv. / km²
• Belehrad
• susedné štáty:
• vnútrozemský štát – v
povodí Dunaja a Sávy
nížiny, juh hornatý
(Dináre, Karpaty, Stará
planina)
• Dináre - najvyšší vrch
Djeravica (2656 m n.m.)
v Kosove
Maďarsko
Bosna a Hercegovina
SRBSKO
Kosovo
Albánsko
Macedónsko

27. Snímek 27

28. Snímek 28

Sútok riek Dunaj a Sáva v Belehrade

29. SRBSKO

• na severe
krajiny je
autonómna
oblasť
VOJVODINA
(žije tu veľa
Slovákov)
• jej centrom je
mesto Novi Sad
(druhé najväčšie
mesto Srbska)
vlajka Vojvodiny
Dunaj v Novom Sade

30. SRBSKO

• na juhu je autonómna oblasť KOSOVO, ktoré vyhlásilo
v roku 2008 nezávislosť, ktorú však Srbsko a väčšina
krajín (vrátane SR) neuznalo
• jej centrom je Priština
• väčšina obyvateľov: Albánci (moslimovia)
MODRÁ oficiálne
uznali nezávislosť
Kosova
SIVÁ nevyjadrili sa
v tejto otázke
ORANŽOVÁ
oficiálne odmietli
uznať nezávislosť
Kosova

31. Snímek 31

32. Snímek 32

v centre Belehradu –
pozostatky občianskej vojny
Chrám svätého Savu,
Belehrad

33. Novak Djoković

-srbský tenista
- aktuálne (júl 2011) je
na 1. mieste medzinárodného
rebríčka ATP
-od roku 2006 ho vedie
bývalý daviscupový
reprezentant SR Marián Vajda

34. ČIERNA HORA

• vznik: 3.6. 2006
(osamostatnením sa od
Srbska)
• 14 030 km²
• 0,6 mil. obyv.
• 45 obyv. / km²
• Podgorica
• susedné štáty:
• pobrežie Jadranského
mora
• Skadarské jazero
• hornatý štát: Dináre najvyšší vrch Zla Kolata
(2534 m n.m.)
Bosna a
Hercegovina
Chorv.
Srbsko
(Kosovo)
Podgorica
S.j.
Albánsko

35. Snímek 35

36. Snímek 36

Skadarské jazero

37. ČIERNA HORA

• väčšina obyvateľov hovorí
srbsky a väčšina sa hlási k
pravosláviu (moslimovia
19%)
• veľká časť zisku krajiny
plynie z cestovného ruchu
• kandidátska krajina na
vstup do EÚ
• má prívlastok
najekologickejšia krajina
sveta (veľa NP)
Sveti Stefan – centrum turizmu