Mentálne reprezentácie

1.

Mentálne reprezentácie

2.

Stretávame sa častokrát len s predpokladom, že ide o operácie s psychickými obsahmi, ktoré sú súčasťou symbolických
funkcií.
Mentálne reprezentácie zahŕňajú rôzne formy a úrovne zobrazenia skutočnosti. Ich základom sú kvalitatívne rozdiely
kognitívnych procesov a štruktúr, ktoré umožňujú charakterizovať relevantné skutočnosti z rôzneho pohľadu.
V rámci kognitívnej psychológie sa hovorí o mentálnych reprezentáciách (ktoré tvoria podstatu poznávacích procesov)
ako o prvom a zásadnom teoretickom konštrukte kognitívnej vedy. Charakterizujú ich ako schopnosť kódovať
a spracovávať procesy vonkajšieho ako aj vnútorného sveta, štrukturálne ich modelovať a operovať nimi.
V našom, pedagogickom ponímaní ide o presadzovanie interakčnej konštruktivistickej paradigmy, ktorá zdôrazňuje
aktívnu úlohu učiaceho sa a význam jeho vnútorných predpokladov v rámci edukačných procesov.

3.

Termín mentálna reprezentácia bol pripísaný škótskemu psychológovi Kennethovi Johnovi Williamovi Craikovi (1914 –
1945), podľa ktorého myseľ konštruuje malé modely reality na predvídanie a vysvetlenie udalostí.
Úroveň zmätku nad mentálnymi reprezentáciami v kognitívnej vede sa odráža aj v použití širokej škály rôznych
termínov, ktoré sa zjavne používajú zameniteľne s termínom mentálne reprezentácie. Konkrétne:
mentálny obraz (Alexander, 1964)
mentálny model
naivná teória (Kempton, 1986)
reprezentácia naivných problémov (Larkin, 1983)
implicitná teória (Neisser, 1987)
idealizovaný kognitívny model
interné reprezentácie / symbolické reprezentácie (Lakoff, 1987)
koncepčná sieť (Tonn et al., 1990)
konceptuálny model (Young, 1983) / vnútorný model (Valdhuyzen & Stassen, 1977)
sémantické reprezentácie (Shavelson, 1972)
štruktúra znalostí (Means & Voss, 1985).

4.

Sedláková (1992) vníma mentálne reprezentácie ako finálny výsledok kódovania informácií, ktorý je uložený
v pamäti, prípadne je súčasťou prúdu uvedomovaných informácií. S danou definíciou sa stotožňujeme, nakoľko
vnímame mentálne reprezentácie nielen ako výsledok ale aj ako proces myslenia. Každá mentálna reprezentácia
sa môže líšiť veľkosťou a zložitosťou, reprezentácie (hlavne na vyšších úrovniach) bývajú späté okrem pojmov
a predstáv aj s inými druhmi vzťahov.

5.

Autor Johnson – Laird (1983, s.85) do odbornej literatúry zaviedol pojem mentálne modely, ktoré analyzovali ako
variabilné schémy, z ktorých si ľudský mozog vyberá spoločný a opakujúci sa variant, ktorý je následne uložený ako
mentálna reprezentácia.
Ak chceme vytvárať mentálne modely, musíme premýšľať a vytvárať úsudky o tom, čo bolo povedané, prečítané,
vnímané. To znamená, že pri tvorbe komplexných mentálnych modelov musíme porozumieť nielen významu
jednotlivých pojmov, ale aj ich následnej kombinácii, či vzťahom medzi nimi.
Mentálny model možno použiť na celý rad funkcií, vrátane pochopenia situácie ako celku, vytvorenia
priestorového kontextu udalostí, vyvodzovanie záverov, generovanie obmedzení o tom, čo sa môže stať ďalej.
Autor analyzuje tri druhy reprezentácií:
a) výrokové zobrazenia (sú reťazcami symbolov zodpovedajúcich prirodzenému jazyku);
b) mentálne modely (sú štruktúrnymi analógiami sveta)
c) obrazy (sú vnímanými korelátmi modelov z určitého hľadiska).

6.

Sternberg (2002, s. 243) dokonca vyšpecifikoval hlavné znaky mentálnych modelov:
mentálny model je ako celok subjektom neuvedomiteľný (človek si uvedomuje len jeho časť);
proces vzniku a rozvoja mentálneho modelu je pre nositeľa nedostupný;
mentálny model uplatňuje mechanizmus mapovania;
mentálny model je ovplyvnený a modifikovaný ďalšími mentálnymi modelmi;
mentálny model je zložkou dlhodobej pamäte (podlieha zákonitostiam pamäťových procesov);
mentálny model je organizovaný ako sieť vzťahov.

7.

My považujeme mentálne reprezentácie za nástroj, ktorým môžeme ovplyvňovať organizovanie, spracovávanie
a zapamätávanie informácií. Ide o osobné, vnútorné zobrazenia vonkajšej reality, ktoré ľudia používajú na interakciu so
svetom. Konštruujú ich na základe svojich jedinečných životných skúseností, vnímania a porozumenia svetu. Sú to
vnútorné determinanty poznania a vnímania: vrodené štruktúry mysle, ktoré majú špecifickú formu pod vplyvom
zážitku, a spôsoby poznávania, ktoré zohrávajú ústrednú úlohu pri určovaní toho, čo a ako vnímame a myslíme.
Poskytujú mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa filtrujú a ukladajú nové informácie.
Schopnosť ľudí presne reprezentovať svet je však pre každého obmedzená a jedinečná. Mentálne reprezentácie preto
charakterizujeme ako neúplné znázornenia reality, ktoré sú nekonzistentné zobrazenia, pretože sú závislé od kontextu
a môžu sa meniť v závislosti od situácie, v ktorej sa používajú. To znamená, že konceptualizácia mentálnych
reprezentácií ako dynamických, nepresných modelov komplexných systémov uznáva obmedzenia v schopnosti ľudí
takéto komplexné systémy koncipovať.

8.

V odbornej literatúre je uvádzaných mnoho vlastností mentálnych reprezentácií:
A) Z hľadiska formálnych charakteristík
• Mentálna reprezentácia je výsledkom konštruktivistických procesov (tendencia ľudí vytvárať komplexné,
zmysluplné celky)
• Mentálne reprezentácie sú explanáciou porozumenia
• Mentálna reprezentácia je teoretický konštrukt, ktorý vystihuje modifikovateľnosť, procesuálnosť
• Mentálna reprezentácia je ovplyvňovaná ďalšími reprezentáciami (skôr vytvorenými) pri konštrukcii nových
reprezentácií.
• Mentálna reprezentácia je zložkou dlhodobej pamäti (preto tiež podlieha zákonitostiam pamäťových procesov)
• Mentálna reprezentácia nemá pevné hranice, je obohacovaná metakognitívnymi procesmi.
B) Z hľadiska obsahu
• Mentálne reprezentácie obsahujú časti zlučiteľné s vedeckým poznaním
• Mentálne reprezentácie niektorí autori považujú za prekoncepty vedeckých modelov
• Mentálne reprezentácie sa v priebehu času menia, stávajú sa schematickejšími
• Mentálne modely sa vytvára pod vplyvom intuitívnych znalostí, tušených súvislostí, pôsobením každodenných
skúseností, vedomostí sprostredkovaných výučbou.