Metakognícia

1.

2.

Stáva sa jedným z „najmodernejších“ pojmov
v pedagogike a v psychológii, ale aj napriek tomu je
v našich podmienkach relatívne nový.
Metakognícia je uvedomovanie si vlastných
myšlienkových procesov a kontrola správania (Fogarty,
R., 1994).

3.

Zavedenie tohto pojmu sa pripisuje J. H. Flavellovi
v roku 1979, ktorý chápe metakogníciu ako „efektívne
sledovanie a následné riadenie a inštrumentácia
kognitívnych procesov, obvykle so zámerom dosiahnuť
nejaký konkrétny cieľ “ (in: Fogarty, R., 1994, s. 10)

4.

Ďalším predstaviteľom, ktorý definoval metakogníciu
medzi prvými, v roku 1982, je A. L. Costa (in: Fogarty,
R., 1994, s. ix), ktorý definuje tento pojem ako
„schopnosť vedieť čo vieme a čo nevieme. Naša
schopnosť plánovať stratégiu na zistenie
informácií, ktoré sú pre nás potrebné, byť si
vedomý vlastných krokov využívaných pri riešení
problémov, a uvažovanie a
hodnotenie o
produktivite vlastného premýšľania .“

5.

Súčasnejšie definície sú podľa Livingstonovej (in:
Turek, I., 2008, s. 112), ktorá definuje metakogníciu ako
„poznávanie, ako vlastne poznávame, alebo,
myslenie o myslení “;
definícia z pedagogického slovníka J. Průcha, E.
Walterová, J. Mareš (2003, s. 122) „spôsobilosť
človeka plánovať, monitorovať, vyhodnocovať
postupy, ktoré sám používa, keď sa učí a poznáva.
Ide o vedomú činnosť, ktorá vedie človeka
k poznaniu, ako sám postupuje, keď poznáva svet.

6.

Tieto základné tri oblasti rozoberá aj P. R. Simons (in:
Turek, I., 2008, s. 112) v jednej z podôb metakognície –
metakognitívna regulácia. Rozlišuje tri podoby
metakognície:
metakognitívne vedomosti - vedomosti
o metakognícii,
metakognitívna regulácia - skladá sa z troch
základných etáp – vytvorenie plánu činností, realizácia
a monitorovanie plánu, vyhodnotenie plánu
metakognitívne presvedčenie – žiakov vlastný
pohľad na učenie, vlastná filozofia učenia sa.

7.

Pri diagnostikovaní úrovne metakognície sa
z výskumných metód najčastejšie používajú
metakognitívny dotazník, metakognitívny
rozhovor a pozorovanie učiacich sa ľudí.
Zisťuje sa viac činiteľov ako napr. odhad
pravdepodobnosti úspešnosti riešenia úloh, výber
efektívnych stratégií riešenia úloh, postup pri riešení
logicko-analytických problémov (Turek, I. s. 71).

8.

Pretože sa metakognícia považuje za kľúčovú,
rozhodujúcu zručnosť, aby sa človek vedel efektívne
učiť, je potrebné aby si ju žiaci osvojili dôkladne. Za
najlepší, najefektívnejší spôsob ako to dosiahnuť, sa
považuje metaučenie.

9.

Selekcia – určiť hlavné a vedľajšie prvky učiva
Získavanie informácií -vyhľadávať relevantné zdroje,
rôzne druhy literatúry
Zlepšovanie pamäti – vytvárať si schémy, grafy
Integrovanie – vysvetliť vlastnými slovami, zosumarizovať
učivo
Kognitívne monitorovanie – uvedomiť si čo viem a čo
neviem
Plánovanie času – robiť si časové plány
Vôľové monitorovanie – kontrolovať a udržiavať svoju
pozornosť, hodnotiť vynaložené úsilie, sledovať čas pri
učení

10.

Simons vyčleňuje zásady, ktorými by sa mali učitelia riadiť
pri metakognitívne koncipovanej výučbe:
Zásada reflektívnosti
Zásada afektívnosti
Zásada funkcionálnosti
Zásada prenosu a zovšeobecnenia
Zásada kontextovosti
Zásada autodiagnostiky
Zásada aktivity
Zásada zodpovednosti
Zásada supervízie
Zásada spolupráce
Zásada náročných cieľov
Zásada nadväznosti na prekoncepty
Zásada žiakovho chápania učenia

11.

Predpokladať a odhadnúť aký koniec bude mať to čo
som práve prečítal a klásť si otázky,
Aplikovať a začleniť novo-nadobudnuté poznatky do
systému už osvojených vedomostí,
Využívať zrakovú predstavivosť pri riešení rôznych
problémov,
Označiť v texte, ktoré informácie sú dôležité,
Kontrolovať a uvedomiť si činnosti, ktoré vykonávam,
Rozpoznať situáciu, kedy je vhodné požiadať o pomoc
Naučiť deti rôzne stratégie učenia a nechať ich
používať tieto stratégie pri učení.

12.

PQRST (prehľad, otázka, čítať, opakovanie,
skúška)
SQ4R (prieskum, otázka, čítať, uvažovať,
vštepovanie, zhrnutie)
MURDER (naladenie, pochopenie,
pripomenutie si, objavovanie, spracovanie,
zhrnutie.)
Stratégia 3-2-1

13.

Učiteľ (sprostredkovateľ) pomáha zvládnuť dieťaťu
riešenie úloh tým, že ho povzbudzuje
Nedáva dieťaťu návod ako vyriešiť konkrétnu situáciu
ale snaží sa dieťa viesť k tomu aby to dokázalo.
Cieľ: Naučiť dieťa samé si rozmyslieť a uplatniť
postupy pri riešení úloh a naučiť sa tieto postupy
používať vedome (metakognícia)

14.

15.

Rys ostrovid (Lynx lynx) je najväčšia voľne žijúca
mačkovitá šelma v Európe patriaca do čeľade
mačkovité. Vyskytuje sa na niekoľkých izolovaných
územiach v strednej, severovýchodnej Európe a v
malej časti severnej Ázie. V minulosti bol takmer
vyhubený, no vďaka ochrane sa jeho populačná
hustota zväčšila. Obýva najmä boreálne lesy a loví
malé a oslabené kopytníky srnčej a diviačej zveri.

16.

Rys ostrovid je najväčšou európskou mačkovitou šelmou, s
dĺžkou tela od 80 do 130 cm, dĺžkou chvosta 25 cm, výškou
v kohútiku až 70 cm. Samce obyčajne vážia od 18 do 30 kg a
samice od 10 do 21 kg.[2][3][4] Samce rysa ostrovida na Sibíri,
kde tieto druhy dosahujú väčšiu veľkosť tela, môžu vážiť až
38 kg údajne dokonca až 45 kg.[5][6] Charakteristickým
znakom všetkých rysov sú trojuholníkové uši s čiernymi
chlpmi na ich koncoch a tiež čierny koniec chvosta.
Sfarbenie je veľmi rôznorodé, obecne sa ale dá povedať, že
čím severnejšie rys žije, tým má svetlejšiu srsť, aby bol čo
najlepšie maskovaný v zasneženej krajine. Základná farba
jeho srsti je šedá so žltkastým až hrdzavým sfarbením a s
hnedými až červenohnedými škvrnami. Zimná srsť je
podstatne dlhšia a hustejšia, s menej výraznou
škvrnitosťou. Stredom chrbta sa často tiahne tmavý pás,
brucho je zreteľne svetlejšie až biele.[7

17.

Ktorý živočích sa nazýva tiger slovenských hôr?
V akom prostredí sa vyskytuje?
Koľko tento živočích v priemere meria?
Aké informácie o tomto živočíchovi by si sa chcel
dozvedieť?