5_Kultúra(1)

1. kultúra

KULTÚRA
Sociológia, 16.03.2026

2. kultúra

KULTÚRA
Murphy (1999) definuje kultúru ako celostný
systém významov, hodnôt a spoločenských
noriem, kt. sa riadia členovia danej spoločnosti a
kt. prostredníctvom socializácie poskytujú ďalším
generáciám.
Normatívna funkcia kultúry, prostredníctvom,
ktorej jej členovia vedia, akým spôsobom sa majú
správať v jednotlivých situáciách.
Spoločnosť nemôže fungovať bez kultúry a
kultúra nemôže existovať bez spoločnosti- dva
úzko súvisiace pojmy.

3. Prvky kultúry

PRVKY KULTÚRY
Všetko to, čo človek vytvoril a má to materiálnu
podobu
označujeme
pojmom
materiálna
(hmotná) kultúra a jej jednotlivé časti pojmom
artefakty.
Artefaktom je napr. budova, kniha, nábytok,
šperky.
Nemateriálnu
kultúru
tvoria
všetky
abstraktné
prejavy
ľudského
myslenia,
správania- jazyk, myšlienky, viera, pravidlá,
zručnosti, vzory správania (všetko sa to učíme v
procese socializácie).

4. Prvky nemateriálnej kultúry

PRVKY NEMATERIÁLNEJ KULTÚRY
Prvky nemateriálnej kultúry môžeme zhrnúť do
nasledovných častí:
názory a poznatky
hodnoty
normy
Kultúra ako celok je jednak zložená z vyššie
uvedených častí (materiálna a nemateriálna), ale
takisto je zložená z prvkov viacerých kultúr.
(Almášiová,2012, s. 40).

5. Názory a poznatky

NÁZORY A POZNATKY
Názory a poznatky vyjadrujú, čo sa v danej
kultúre považuje za pravdivé a čo za nepravdivé.
Názory sú také závery poznávania, ktoré sa
nezakladajú
na dostatočných
empirických
dôkazoch.
Poznatky sú naopak také závery poznávania,
ktoré sa zakladajú na dostatočných empirických
dôkazoch (Košta, 20004).
Názory a poznatky zastávajú dôležité postavenie
v rámci kultúry, pretože ovplyvňujú správanie sa
ľudí v jednotlivých situáciách (napr. človek a
slnečné lúče).

6. hodnoty

HODNOTY
Hodnoty vypovedajú o tom, čo ľudia v danej
kultúre a v danom období považujú za žiadúce a
čo za nežiadúce.
Hodnoty
sú niekedy charakterizované ako
abstraktné ideály, pretože nemusia ovplyvniť
správanie ľudí vždy a za každých okolností
(príklad výskumu).
Sociológia
skúma hodnoty celospoločenské,
hodnoty skupinové a hodnoty individuálne.

7. normy

NORMY
Umy si ruky pred jedlom, pozdrav staršieho,
neprechádzaj na červenú...
Normy sú v spolužití ľudí veľmi dôležité, pretože
sú návodom, ako riešiť jednotlivé situácie , do
ktorých sa ľudia dostávajú a takisto hovoria o
tom, aké správanie môžeme očakávať od
ostatných.
Normy
uľahčujú ľuďom správanie, pretože
nemusia vymýšľať nové spôsoby správanianormy hovoria o tom, čo je zaužívané a
osvedčené.

8.

S normami sú spojené sankcie- reakcie zo strany
sociálneho prostredia pri dodržaní, respekt.
nedodržaní noriem.
V prípade dodržaní noriem hovoríme o odmenách
(napr. pochvala, finančná odmena, sociálne
povýšenie), v prípade nedodržania noriem
hovoríme o trestoch (napr. pokarhanie, pokuta,
odňatie slobody pohybu).

9. Typy noriem

TYPY NORIEM
typológia noriem podľa spôsobu zaznamenania:
Formálne- sú normy, ktoré majú písanú podobu a
vopred sú striktne dané tresty za ich porušenie.
Príkladom
formálnych
noriem
je
zákon
(legislatíva), alebo napr. pravidlá kartových hier,
smernice, vyhlášky.
Neformálne- sú normy, ktoré sú všeobecne známe,
ale nie sú nikde zaznamenané. Napr. módne
pravidlá, pravidlá slušného správania.

10. Typy noriem

TYPY NORIEM
typológia noriem podľa typu odporučenia:
Prikazujúce- normy, ktoré hovoria, ako sa máme
správať, čo máme robiť- napr. mladší má ako prvý
pozdraviť staršieho, na semafore nemáme
prechádzať na červenú.
Zakazujúce- normy, ktoré hovoria, ako sa nemáme
správať a čo nemáme robiť (napr. nemáme kradnúť,
vraždiť).

11. Typy noriem

TYPY NORIEM
typológia noriem podľa udelených sankcií pri ich
nedodržaní:
Obyčaje, zvyky- normy s dlhoročnou tradíciou,
ktoré sa menia málokedy.
Ako príklad môžeme uviesť zásady slušného
správania, zásady stolovania.
V prípade, že sa obyčaje alebo zvyky nedodržia, zo
strany prostredia dochádza k relatívne slabému
sankcionovaniu- napr. formou ironickej poznámky,
pokarhania, ironického úsmevu.

12.

Jednotlivé kultúry majú svoje vlastné normy,
ktoré sa od ostatných kultúr môžu odlišovať.
To, čo v jednej kultúre môže byť normou
zakázané, v inej kultúre môže byť naopak
vyžadované správanie (podanie ruky, grgnutie pri
formálnom stolovaní- európske a ázijské kultúry).
Móda- súbor noriem, ktoré sa týkajú vkusu a
momentálnej obľúbenosti najmä v oblasti
obliekania, účesov a úpravy zovňajšku. Sankcieposmech zosmiešnenie, irónia.

13. Typy noriem

TYPY NORIEM
Mravy normy spájané s morálkou a morálnym
správaním. Pri ich porušení sa uplatňujú
silnejšie sankcie- pohoršenie, nevšímavosť,
pobúrenie.
Zákony normy, ktoré majú písomnú podobu a ich
dodržiavanie sa zabezpečuje administratívnym a
právnym spôsobom.
V našej spoločnosti je zo hlavne Ústava SR,
jednotlivé zákony uverejnené v Zbierke zákonov,
VZN platné na území miest a obcí, rôzne
smernice, vnútorné predpisy, kódexy.
Tresty
pri nedodržaní zákonov sú rôznenapomenutie, pokarhanie, materiálne tresty
(napr. pokuty, prepadnutie majetku).

14.

Tabu norma, ktorá spája prísny zákaz právne
sankcionovaný s naučeným silným odporom alebo
zábranou (Košta, 2004).
Pri porušení tabu (často je takéto správanie
považované za patologické, choré) dochádza u
ľudí nielen k racionálnej reakcii, ale takisto k
veľmi silnej emocionálnej reakcii.
kanibalizmus, incest.

15. Hodnotenie rôznorodosti jednotlivých kultúr

HODNOTENIE RÔZNORODOSTI
JEDNOTLIVÝCH KULTÚR
O spôsoboch nazerania na rôznorodosť kultúr
hovoria pojmy kultúrny relativizmus a kultúrny
etnocentrizmus.
Kultúrny relativizmus je pohľad, podľa ktorého
neexistuje žiadna najlepšia kultúra.
Kultúrny etnocentrizmus tvrdí, že sa dá zostaviť
hierarchia kultúr. Spomedzi mnohých prejavov
etnocentrizmu
môžeme
spomenúť
prejavy
rasovej, náboženskej, etnickej, národnostnej
neznášanlivosti.
Extrémne
formy etnocentrizmu xenofóbiachorobný strach zo všetkého neznámeho, iného,
cudzieho a nového.

16.

Xenocentrizmus- názor, že domáce lokálne
výrobky, štýl a myšlienky sú podradné tým, ktoré
majú pôvod v inej spoločnosti. (napr. niektorí
Slováci si myslia, že zahraničné jogurty alebo
potraviny sú lepšie...)

17. Otázky k ústnej skúške

OTÁZKY K ÚSTNEJ SKÚŠKE
Definujte kultúru?
Definujte a opíšte prvky kultúry?
Definujte typy noriem podľa typológie udelených
sankcií?
Definujte typy noriem podľa typológie spôsobu
zaznamenania?
Definujte typy noriem podľa typológie typu
odporučenia?

18. Referencie

REFERENCIE
ALMÁŠIOVÁ, A. 2012. Sociológia. Ružomberok: Verbum.
131 s. ISBN 978-80-8084-878-1.
• KOŠTA, J. 2004. Sociológia. Bratislava: Ekonóm. 168 s. ISBN
80-225-1819-0.
• MURPHY, R, F. 1999. Úvod do kultúrni a sociální
antropologie. Praha: SLON. 267 s. ISBN 80-85850-53-2.

19.

Ďakujem za pozornosť!