Vyvoj_Sociologie

1. vývoj sociológie

VÝVOJ
SOCIOLÓGIE
Sociológia, 23.02.2026

2. Vznik sociológie

VZNIK SOCIOLÓGIE
Pomerne mladá veda, ako samostatná veda vzniká až v
druhej polovici 19. storočia
Za predchodcov sociologického myslenia sa považujú
napríklad grécky filozofi Sokrates, Aristoteles, Platón,
Zo stredovekých autorov sa venovali sociologickým témam
sv. Augustín, Tomáš Akvinský, Robert Bacon,
V novoveku: Niccolo Machiavelli, Thomas More, Tommaso
Campanella,
Liberálne teórie štátu: Thomas Hobbes, John Locke, David
Hume, Jean Jacques Rousseau.

3. Vznik sociológie

VZNIK SOCIOLÓGIE
K etablovaniu sociológie ako samostatnej vednej
disciplíny prispela politická a spoločenská
situácia vo Francúzsku v prvej polovici 19. stor.
Veľká francúzska revolúcia, napoleonské vojny,
industrializácia.
Francúzski
intelektuáli
sa
rozdelili
na
konzervatívcov (chceli návrat) a sociálnych
reformátorov (v mene „rozumu a humanity“
hľadali nový spoločenský poriadok).
Comte bol reformátorom. Sociológia mala byť
podľa neho jednou z najvýznamnejších vedných
disciplín v budúcej spoločnosti. Mala odhaľovať
najdôležitejšie zákony sociálneho života.

4. Najznámejší zakladatelia sociológie

NAJZNÁMEJŠÍ ZAKLADATELIA
SOCIOLÓGIE

5. AUGUSTE COMTE (1798-1857)

Franc. filozof, zakladateľ pozitivizmu
Sociológiu rozdeľoval na skúmanie:
sociálnej statiky – mala skúmať povahu a vzťah mechanizmov, ktoré
prispievajú k stabilite spoločnosti. Najvýznamnejšie faktory na
dosiahnutie sociálneho poriadku sú jazyk (prostriedok správania),
náboženstvo (rituály a zvyky) a deľba práce (existencia vzájomnej
závislosti)
sociálnej dynamiky mala skúmať spoločenský vývoj, ktorý bol chápaný
Comtom ako evolučný proces, ktorý posúva spoločnosť stále k vyšším
štádiám. Podľa jeho zákona troch štádií každá spoločnosť musí prejsť 3
štádiami – teologickým (náboženská dogma), metafyzickým (abstraktná
špekulácia) a pozitívnym (vedecký prístup, empirické pozorovanie a
analýza). (minulosť je reprezentuje teologická a vojenská spoločnosť,
prítomnosť a budúcnosť industriálna spoločnosť.
Pozitivizmus – skúma reálne, skúsenosťou overiteľné skutočnosti a
odmieta špekulácie

6. Emile Durkheim (1858 - 1917)

EMILE DURKHEIM (1858 - 1917)
Francúzsky sociológ, prvý profesor sociológie, nasledovateľ
Comta
Zaujímali ho veľké spoločenské zmeny v 19. stor. , ale aj
otázka, aké sily udržiavajú spoločnosť pohromade, čo spôsobuje
sociálnu solidaritu, súdržnosť. Odpoveď hľadal v teórii rozvoja
deľby práce, ktorú vnímal ako existenciu špecializovaných,
vzájomne závislých úloh.
Veril, že spoločnosť je viac ako súhrn jednotlivcov a že má svoje
vlastné jedinečné vlastnosti, ktoré je potrebné študovať.
Jedným z Durkheimových najdôležitejších príspevkov do
sociológie bol jeho koncept anómie. Anómia je stav, ktorý
nastáva, keď sú spoločenské normy slabé alebo neexistujú.
Durkheim veril, že anómia môže viesť k rôznym sociálnym
problémom, ako je kriminalita, samovražda a duševné choroby.
Najznámejšia empirická analýza – analýza výskytu
samovrážd. Tvrdí, že samovražda nie je len individuálnym
aktom, ale že je ovplyvnená sociálnymi faktormi.

7. Karl Marx (1818 - 1883)

KARL MARX (1818 - 1883)
Nemecký sociálny filozof a revolucionár
Sám sa nepovažoval za sociológa, sociolog. stanoviská sú známe
pod názvom historický materializmus
Predchodca sociologickej teórie konfliktu
Vtedajšiu industriálnu spoločnosť označoval ako kapitalistickú,
buržoáznu, skladala sa z 2 tried: buržoázia (vlastníci kapitálu) a
proletariát (vlastníci vlastnej pracovnej sily). Skladala sa aj z
iných tried – napr. maloburžoázie, tie však mali tendenciu
postupne zanikať
Bol zástancom revolučných zmien spoločnosti.

8. Max Weber (1864 - 1920)

MAX WEBER (1864 - 1920)
Nemecký sociológ, Zakladateľ sociológie náboženstva, zaoberal sa vplyvom viery na
majetok. Je považovaný za jedného z klasikov sociológie a kultúrnych a sociálnych
vied.
Zdôrazňoval rozdiely, nie podoby medzi prírodnými a sociálnymi vedami
Ľudia sú rozumné mysliace bytosti.
Svoju sociológiu nazval „chápajúca sociológia“ (verstehende Soziologie)
Sociálne procesy nemožno vysvetliť prostredníctvom abstraktných zákonov, treba
pochopiť subjektívny zmysel správania každého človeka. Ak sa má pochopiť
motivácia správania, treba vidieť svet tak, ako ho vidí dotyčná osoba.
Venoval sa téme byrokracia, ktorú chápal ako veľkú hierarchickú organizáciu,
fungujúcu na princípoch deľby práce. Veľké organizácie môžu efektívne fungovať len
ako byrokracie.

9. Je sociológia veda?

JE SOCIOLÓGIA VEDA?
Dá sa spoločenský život skúmať vedeckým spôsobom?
Veda je využitie systematických metód empirického skúmania,
teoretickej analýza a logického vyhodnotenia argumentov za
účelom vytvorenia súhrnu znalostí v určitej oblasti.
Je sociológia veda?
Môže používať metódy ako iné prírodné vedy? Má sociológia
možnosť dospieť k presnému jasne formulovanému poznaniu?
Mnohí vedci tvrdili, že sociológia sa môže podobať prírodným
vedám čo sa týka metód i formulácii záverov. Tento prístup bol
označovaný ako pozitivizmus.

10.

1. Sociológia je teoreticko-empirická veda (obsahuje
sociologickú teóriu a empirický sociologický výskum).
2. Sociológia je multiparadigmálna veda (v sociológii
neexistuje iba jeden názor a jedna teória, ale sú to desiatky
sociologických teórií, smerov, škôl a rozdielnych prístupov).
3. Objektom skúmania sociológie je spoločnosť a jej
predmetom sú, v závislosti od uplatňovanej vedeckej
paradigmy, rôzne aspekty spoločnosti a spoločenského života
ľudí.
4. Sociológia skúma podstatné, hromadné, všeobecne sa
opakujúce spoločenské javy.
5. Sociológia skúma spoločnosť z hľadiska jej fungovania a
vývoja – tzn. z hľadiska jej statiky a dynamiky.

11.

6. Na rozdiel od niektorých spoločenských vied (histórie) sociológia skúma
spoločnosť a rôzne prejavy ľudského správania v reálnych, konkrétnych
spoločenských podmienkach.
7. Sociológia sa usiluje postihnúť spoločnosť ako celostný systém na
makrosociologickej i mikrosociologickej úrovni.
8. Charakteristickým znakom sociológie je použitie špecifickej metodológie tzn.
použitie sociologického výskumu (sociológia disponuje špecifickými metódami a
technikami sociologického výskumu).

12. Predmet sociológie

PREDMET SOCIOLÓGIE
Z etymologického hľadiska je termín sociológia
zložený z dvoch slov z latinského slova societas
(spoločnosť) a gréckeho slova logos (poriadok,
veda).
Hovorová, bežná reč: sociológia je veda o
spoločnosti,
Vymedzenie jednoznačného predmetu sociológie
je zložité, pretože rôzni autori ho vymedzujú
rôzne. Kým niektorí ho chápu v užšom zmysle a
kladú dôraz na konkrétne stránky správania sa
ľudí (za predmet vymedzujú napr. sociálne
skupiny, sociálne vzťahy, sociálnu štruktúru), iní
autori za predmet považujú spoločnosť ako takú.

13.

Bežným hovorovým jazykom by sme sociológiu
mohli definovať ako vedu o každodennom živote,
ktorý žijeme, o situáciách, ktoré denno-denne
prežívame a nejakým spôsobom ich riešime, o
problémoch, ktoré nás trápia atď.
Sociológia je veda, ktorá dokáže ľuďom pomôcť
pochopiť, prečo javy v spoločnosti fungujú a
prebiehajú určitým spôsobom, prečo sa iný
správajú určitým spôsobom a prečo sa my sami
správame určitým spôsobom.

14. Otázky k ústnej skúške

OTÁZKY K ÚSTNEJ SKÚŠKE
Vývoj sociológie?
Najvýznamnejší zakladatelia sociológie?
Sociológia ako veda?
Predmet, členenie sociológie?

15. Členenie sociológie

ČLENENIE SOCIOLÓGIE
V sociologickej literatúre sa môžeme stretnúť s
rôznym členením tejto vednej disciplíny.
Najčastejšie na teoretickú (zameriava sa na
všeobecné poznanie sociálnych javov bez
praktického využitia) a aplikovanú (umožňuje aj
praktické využitie poznania: sociológia práce,
rodiny, športu, umenia).
MIKROSOCIOLÓGIA orientuje sa na skúmanie
malých sociálnych skupín, (skúmanie vzťahov
medzi členmi skupín- napr. v rodine,
rovesníckych skupinách, pracovných tímoch)

16.

MAKROSOCIOLÓGIA
orientuje
sa
na
poznávanie
veľkých
sociálnych
skupín,
spoločností a javov, ktoré v nich prebiehajú.
(skúmanie sociálnej stratifikácie spoločností,
analýza vzťahov medzi jednotlivými štátmi,
skúmanie
veľkých
sociálnych
organizácií,
politických strán).

17. Na čo je sociológia?

NA ČO JE SOCIOLÓGIA?

18. Na čo je sociológia?

NA ČO JE SOCIOLÓGIA?
Poznanie kultúrnych rozdielov (pochopiť ako žijú iní, pochopiť ich problémy a
pomáhať pri praktickom riešení)
Skúmanie sociálnej nerovnosti (štúdia rozdielov v príjmoch, vzdelaní, zdraví a
životných podmienkach medzi rôznymi skupinami v spoločnosti, analýza príčin a
dôsledkov chudoby, diskriminácie a sociálnej exklúzie)
Skúmanie deviácie a kriminality (príčin a typov deviantovného správania, ako je
kriminalita, drogová závislosť a prostitúcia, analýza vplyvu sociálnych faktorov na
kriminalitu a deviáciu, vývoj programov prevencie a resocializácie)
Vzdelávanie a práca (nerovností v prístupe k vzdelaniu a na trhu práce, analýza
vplyvu vzdelania na sociálnu mobilitu a životné šance, výskum zmien vo svete
práce)

19. Na čo je sociológia?

NA ČO JE SOCIOLÓGIA?
Politika a náboženstvo (fungovanie politických systémov a inštitúcií, analýza
vplyvu náboženstva na politiku a spoločnosť, výskum politickej participácie a
občianskej spoločnosti)
Migrácia a globalizácia (príčiny a dôsledky migrácie a medzinárodnej mobility,
analýza vplyvu globalizácie na rôzne aspekty života v spoločnosti, výskum
integrácie migrantov a etnických menšín)
Vplyv sociálneho prostredia na výchovu
...
...
...

20. Referencie

REFERENCIE
•ALMÁŠIOVÁ, A. 2012. Sociológia. Ružomberok: Verbum. 131
s. ISBN 978-80-8084-878-1.
•JANDOUREK, J. 2007. Sociologický slovník. Praha: Portál.
288 s. ISBN 80-7178-749-3.
•JANDOUREK, J. 2003. Úvod do sociologie. Praha: Portál. 231
s. ISBN 80-7178-749-3.

21.

Ďakujem za pozornosť!