Socializácia

1. socializácia

SOCIALIZÁCIA
Sociológia, 20.04.2026

2. socializácia

SOCIALIZÁCIA
Socializácia, respekt. jej správny priebeh
je pre život človeka veľmi dôležitý.
• Ak socializácia neprebehne v správnom
čase, na správnom mieste a za prítomnosti
správnych ľudí, môže mať človek problém
so zaradením sa do spoločnosti a s
výkonom svojich sociálnych rol.
• Pri vymedzovaní pojmu socializácia sa v
odbornej literatúre môžeme stretnúť s
rôznymi definíciami:

3. Definície socializácie

DEFINÍCIE SOCIALIZÁCIE
„Proces
sociálneho a individuálneho
vývinu človeka“ (Košta, 2004).
„Proces vývinu od štádia bezmocného
novorodenca až po osobu, ktorá si dobre
uvedomuje samu seba a orientuje sa vo
svojej kultúre“ (Giddens, 1999).
„Cieľom socializácie je sfromovať bytosť,
ktorá sa bude aj osamote správať tak, ako
by bola pod vplyvom ostatných členov
skupiny“ (Keller, 2004).

4.

V socializácií sa človek učí, čo je kultúra
(proces osvojovania si kultúry označujeme
pojmom enkulturácia), čo všetko kultúra
obsahuje a takisto sa vyvíja po
osobnostnej stránke – rozvíja svoje
schopnosti a znalosti. Čo to znamená v
bežnom živote? Čo je potrebné, aby si
človek v rámci socializácie osvojil?

5. Almášiová (2008, s. 69) uvádza to najzákladnejšie:

ALMÁŠIOVÁ (2008, S. 69) UVÁDZA TO
NAJZÁKLADNEJŠIE:
jazyk
hygienické návyky
stravovacie návyky
používanie predmetov bežnej spotreby
normy a postoje k nim (ich dodržiavanie,
alebo sklony k ich porušovaniu)
hodnoty dôležité pre kultúru
názory a poznatky
životný svetonázor, životnú orientáciu (v
rámci neho napr. náboženstvo, ideológia
atď.)

6. Fázy socializácie

FÁZY SOCIALIZÁCIE
Socializácia
je celoživotný proces. V
detstve – až do dospelosti sa socializácia
označuje ako primárna a všetky ostatné
etapy, ktoré nasledujú po nej, sa označujú
ako sekundárna socializácia.
V primárnej socializácií sa človek učí to, čo
mu uľahčuje život v spoločnosti – jazyk,
normy- napr. v prvých rokoch veľmi
dôležité stravovacie návyky, hygienické
návyky, zásady slušného správania atď.

7. Socializácia do pracovnej roly podľa wilberta moora

SOCIALIZÁCIA DO PRACOVNEJ ROLY
PODĽA WILBERTA MOORA
1.
fáza - voľba kariéry. Je to obdobie,
kedy dieťa rozhoduje o tom, na akej škole
bude študovať (stredná škola, alebo
univerzita).
2. fáza – anticipatívna socializácia. Je
to obdobie, kedy dieťa študuje v škole,
pripravuje sa na výkon pracovnej roly.
3. fáza – podmienečná akceptácia
pracovnej roly. Je to obdobie tesne po
nástupe na nové pracovné miesto.

8.

V tomto období človek zvažuje všetky
výhody, ale aj nevýhody, ktoré mu nové
pracovné miesto prináša. (Je to pre mňa finančne
výhodné, ale dennodenné dochádzanie, dobrý kolektív, šéf).
4. fáza – trvalá akceptácia pracovnej
roly. Je to obdobie, kedy je človek úplne
stotožnený so svojou pracovnou rolou, je
hrdý na to, kde pracuje, pracovná rola sa
stáva súčasťou jeho života.
• Uvedený
model socializácie nemusí
prebiehať u každého rovnako (niektoré fázy
môžu byť preskočené, iné vynechané, závisí: individualita
človeka, od pracovného trhu, ktorý sa neustále mení).

9.

Niektorí
autori
ponúkajú
členenie
socializácie podľa životných etáp:
• socializácia v detstve
• socializácia v dospievaní
• socializácia v dospelosti
• socializácia v starobe.

10. Socializácia a výchova

SOCIALIZÁCIA A VÝCHOVA
Socializácia
nie je totožná s výchovou –
socializácia je oveľa širší pojem ako
výchova, ktorá je jej súčasťou. Výchova
prebieha zámerne – zámerne na niekoho
pôsobíme s istým úmyslom, pričom
socializácia môže prebiehať aj bez toho, že
by si to ľudia uvedomovali. (napr. dieťa vníma
komunikáciu medzi rodičmi – vníma, ako matka
komunikuje s otcom, takisto ako otec komunikuje s
matkou).
Výchova je súčasťou socializácie.

11. Socializácia a izolácia

SOCIALIZÁCIA A IZOLÁCIA
Socializácia musí prebiehať v prítomnosti
iných ľudí, ktorí deťom poskytujú
adekvátne
podnety.
Najvhodnejším
prostredím hlavne v rannom detstve
rodinné prostredie, aj keď literatúra uvádza
prípady detí, ktoré síce vyrastali v rodine, ale boli izolované
od jej jednotlivých členov aj okolitej spoločnosti. Deti
nemali dobrý vzor, nemali sa od koho naučiť základné
skutočnosti, ktoré sú nevyhnutné pre to, aby mohli bez
problémov existovať v spoločnosti.

12. Socializačné prostredia podľa košta (1999)

SOCIALIZAČNÉ PROSTREDIA PODĽA
KOŠTA (1999)
Rodinné
– prvotný životný svetonázor,
postoje k menšinám, k náboženstvu, k
politike. V rodine sa dieťa učí (anticipatívna
socializácia) ako bude vykonávať
rodičovskú, partnerskú, pracovnú.
niektoré
roly
–
Rovesnícke – doplnkové. Je to prostredie
oveľa prísnejšie, náročnejšie, mnohé
pozície, kt.
dieťa v rodine získa
automaticky si v rovesníckej skupine musí
„vybojovať“. Náročnejšie na konformitu, obliekanie,
„značky“, tetovania, pírsingy, vyjadrovanie, počúvanie
hudby...

13.

Školské
– prostredie do určitej miery
umelo vytvorené – dieťa si nevyberá
svojich spolužiakov, ale je automaticky
priradené do školskej triedy.
Pracovné - jeho vplyv nastupuje hlavne v
sekundárnej
socializácii.
Dôležitosť
pracovného prostredia sa zvýšila po
priemyselnej revolúcii, kedy sa oddelilo
bydlisko od pracoviska a ľudia začali
tráviť veľa svojho času v zamestnaní.

14. Socializácia do rodových rolí

SOCIALIZÁCIA DO RODOVÝCH
ROLÍ
Každá
spoločnosť má svoje vlastné
požiadavky na to, ako sa majú správať
muži a ako ženy (v sociálnom, nie
biologickom zmysle), ktoré sa prejavujú v
rodových rolách.

15. Sociologické teórie socializácie

SOCIOLOGICKÉ TEÓRIE SOCIALIZÁCIE
George Herbert Mead „Mind, Self and
Society“, práca v ktorej ponúka pohľad na
priebeh socializácie. Do popredia kládol
sociálnu
interakciu,
pojmy
jeho
socializačnej teórie significant other (rodičia,
učitelia, vychovávatelia) a generalized other (celá
spoločnosť, celospoločenské hľadisko).
Jean Piaget skúsenosti s prácou psychoterapeuta v
Ústave pre vývin dieťaťa v Ženeve, kde dlhé roky sledoval
deti, dojčatá a dospievajúcich. Dôraz kládol na schopnosť
dieťaťa porozumieť svetu – dieťa nie je len pasívny príjemca
informácií, ale vyberá si a interpretuje všetko, čo vidí okolo
seba.

16.

Erwin
Goffman „The Peresentation of
Self in Everyday Life“ pohľad na ľudí v
cynickom svetle. Životy ľudí prirovnáva k
divadelným hrám: dramaturgický prístup.
Človek nemá iba jedno ja, ale má ich
toľko, koľko je situácií, v ktorých sa ocitá.
Erich H. Erikson nazerá na socializáciu
v širšom poňatí (obdobie detstva, dojčaťa,
predškolský vek, predpuberta, puberta).

17. Otázky k ústnej skúške

OTÁZKY K ÚSTNEJ SKÚŠKE
Definujte a opíšte proces socializácie?
Význam procesu socializácie pre jednotlivca a
spoločnosť?
Bližšie opíšte socializáciu do pracovnej roly?
Socializácia a výchova?
Socializácia a izolácia?
Vymenujte a opíšte socializačné prostredia?
Socializácia do rodových rolí?
Sociologické teórie (mená autorov), jednu teóriu
opísať bližšie?

18. Referencie

REFERENCIE
ALMÁŠIOVÁ, A. 2012. Sociológia. Ružomberok: Verbum.
131 s. ISBN 978-80-8084-878-1.

19.

Ďakujem za pozornosť!