Kedy veda a technika zlyhala vo vzťahu k človeku

1.

KEDY VEDA
A TECHNIKA
ZLYHALA VO
VZŤAHU K
ČLOVEKU
Tertyshnyi Maksym
Poteriaiko Ivan
Shuliakivskyi Oleksii

2.

HIROŠIMA – 6. AUGUST 1945
Ráno o 8:15 miestneho času zhodilo americké lietadlo B-29
Enola Gay na Hirošimu atómovú bombu s názvom „Little
Boy“. Bomba explodovala vo výške približne 580 metrov
nad mestom, pričom uvoľnila energiu ekvivalentnú 15 000
tonám TNT. Výbuch zničil dve tretiny mesta; v centre
zostalo stáť len 20 betónových budov.
Okamžite zahynulo približne 70 000 až 80 000 ľudí,
pričom do konca roka 1945 sa počet obetí zvýšil na
približne 140 000 až 150 000. Mnohí ďalší zomreli v
nasledujúcich rokoch na následky ožiarenia.

3.

NAGASAKI – 9. AUGUST 1945
Tri dni po útoku na Hirošimu, 9. augusta 1945, zhodili
Spojené štáty druhú atómovú bombu, nazývanú „Fat Man“,
na mesto Nagasaki. Výbuch okamžite usmrtil približne 40
000 ľudí a do konca roka 1945 počet obetí dosiahol
približne 74 000.

4.

4

5.

Objav štiepenia jadra
nemeckými chemikmi Ottom
Hahnom a Fritzom
Strassmannom v roku 1938
otvoril dvere teoretickej
možnosti skonštruovania
atómovej bomby.
Vedci počas druhej svetovej vojny hľadali
spôsoby, ako využiť urán na vojenské
účely. Zistili, že na to, aby sa rádioaktívny
materiál mohol použiť na ničenie vo
veľkom rozsahu, musí byť dostatočne
štiepiteľný a čistý. To si vyžaduje správnu
koncentráciu štiepnych izotopov uránu
235 (235U) a plutónia 239 (239Pu).
Šéf projektu, vedec Robert Oppenheimer, so
svojím tímom riešil všetky problémy týkajúce sa
bomby od matematických výpočtov až po jej
konštrukciu. Mimochodom, „otca“ atómovej
bomby Oppenheimera neskôr v 50-tych rokoch
20. storočia odstavili od všetkých projektov
s obvinením, že sympatizuje s komunistickou
ideológiou.

6.

Julius Robert Oppenheimer
Julius Robert Oppenheimer (22. apríla 1904, New York – 18. februára 1967,
Princeton, New Jersey) bol americký teoretický fyzik, známy ako vedecký
riaditeľ Manhattan Projectu – tajného amerického programu na vývoj prvej
atómovej bomby počas druhej svetovej vojny. Pre svoju kľúčovú úlohu v tomto
projekte je často označovaný ako „otec atómovej bomby“.
Po úspešnom teste prvej atómovej bomby v júli 1945 v Novom Mexiku si
Oppenheimer spomenul na verš z indickej Bhagavadgíty: „Teraz som sa stal
smrťou, ničiteľom svetov.“
Po vojne sa stal riaditeľom Inštitútu pre pokročilé štúdiá v Princetone a
hlavným poradcom novovzniknutej Komisie pre atómovú energiu USA. Vo
svojej funkcii sa zasadzoval za medzinárodnú kontrolu jadrovej energie s
cieľom zabrániť šíreniu jadrových zbraní a pretekom v zbrojení.

7.

Prečo boli použité atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki
Atómové bomby boli zhodené na japonské mestá Hirošima (6. august 1945) a
Nagasaki (9. august 1945) zo strany Spojených štátov amerických počas druhej
svetovej vojny. Dôvody ich použitia boli:
1. Prinútenie Japonska kapitulovať:
• Hlavným cieľom bolo ukončiť vojnu čo najrýchlejšie, bez potreby invázie na
japonské ostrovy, ktorá by si vyžiadala obrovské straty na životoch (na oboch
stranách).
• Japonsko napriek porážkam odmietalo bezpodmienečne kapitulovať.
2. Demonštrácia sily:
• USA chceli demonštrovať svoju vojenskú a technologickú prevahu, najmä
voči Sovietskemu zväzu, čím sa začal aj tzv. jadrový vek a studená vojna.
3. Investície do Manhattan Projectu:
• Projekt vývoja atómovej bomby stál obrovské prostriedky a politické vedenie
chcelo „ospravedlniť“ túto investíciu použitím zbraní v praxi.

8.

Prečo bola vybraná Hirošima namiesto Kjóta
1.Kultúrny a historický význam Kjóta:
• Kjóto, bývalé hlavné mesto Japonska, bolo považované za centrum kultúry, náboženstva
a histórie.
• Minister vojny USA, Henry L. Stimson, osobne zasahoval do rozhodnutia a požiadal o
vyradenie Kjóta zo zoznamu cieľov kvôli jeho kultúrnemu významu.
• Stimson veril, že zničenie Kjóta by mohlo mať negatívny vplyv na budúce vzťahy medzi
USA a Japonskom.
2.Strategický význam Hirošimy:
• Hirošima bola významným vojenským centrom s prítomnosťou armádnych jednotiek a
vojenských skladov.
• Mesto nebolo predtým výrazne bombardované, čo umožnilo presnejšie vyhodnotiť účinky
atómovej bomby.
• Jeho geografická poloha a veľkosť z neho robili ideálny cieľ na demonštráciu ničivej sily
novej zbrane.
Moment v filme Oppenheimer, keď sa rozhodli nezhodiť bombu na Kjóto.
~1:41:00

9.

Následky a dôsledky bombardovania
Ľudské straty
• Hirošima: Bezprostredne po výbuchu zahynulo približne
70 000 až 80 000 ľudí. Do konca roka 1945 sa počet obetí
zvýšil na takmer 140 000 a v roku 1950 dosiahol hranicu
200 000.
• Nagasaki: Pri útoku prišlo o život približne 74 000 ľudí.
Fyzické zničenie miest
• Hirošima: Výbuch zničil dve tretiny mesta; v centre
Hirošimy zostalo stáť len 20 budov, ktoré boli
postavené z betónu.
Dlhodobé zdravotné následky
• Desaťtisíce ľudí zomreli v nasledujúcich rokoch na
choroby spôsobené rádioaktívnym ožiarením.
Postihnutou ostala aj ďalšia generácia.
Politické a spoločenské dôsledky
• Japonsko niekoľko dní po zhodení druhej atómovej bomby na
Nagasaki kapitulovalo, čím sa skončila druhá svetová vojna
v Ázii.
• Na mieste epicentra výbuchu v Hirošime bol vybudovaný
pamätný komplex podľa návrhu architekta Kenzóa Tanga.

10.

Hlavné hrozby spojené s vývojom jadrových zbraní
1. Riziko jadrovej vojny a masových obetí
Aj „obmedzený“ jadrový konflikt by mohol mať katastrofálne dôsledky. Použitie len 250 z
približne 13 000 existujúcich jadrových hlavíc by mohlo viesť k smrti 120 miliónov ľudí a
spôsobiť globálny klimatický rozvrat, ktorý by ohrozil životy až dvoch miliárd ľudí.
2. Šírenie jadrových zbraní a destabilizácia regiónov
Zvyšujúci sa počet krajín usilujúcich sa o získanie jadrových zbraní, ako napríklad Irán,
môže viesť k regionálnym pretekom v zbrojení a zvýšeniu napätia. Tento trend zvyšuje
riziko konfliktov a znižuje globálnu bezpečnosť.

11.

Záver
No, ak to zhrnieme, jadrové bomby naozaj nie sú vtipné.
Vytvorili veľký chaos v Hirošime a Nagasaki a tiež
spôsobili strašný zmätok v prírode. Zvieratá mutujú,
stromy padajú a ľudia padajú a je to smutné.
Keď sa nad tým zamyslím, možno by bolo fajn, keby sa
tieto bomby už nevyrábali. Prečo? Všetko ničia a nikomu
neprinášjú úžitok, len napätie a smútok.
Mali by sme žiť v mieri namiesto toho, aby sme na seba
hádzali atómové bomby. Aj príroda chce byť pokojná a nie
rádioaktívna. Takže hej, buďme len dobrí priatelia a
nevybuchnime. A svet bude lepší.

12.

Ďakujeme vám
za pozornosť

13.

Použité zdroje:
2,3 - https://svet.sme.sk/c/22461166/trumana-varovala-skupina-vedcov-atomovu-bombu-nahirosimu-aj-tak-zhodil.html?utm_source
5 - https://energoland.sk/radlab/atomova-bomba/
6 - https://sk.wikipedia.org/wiki/Robert_Oppenheimer
7 - https://sk.wikipedia.org/wiki/At%C3%B3mov%C3%A9_bombardovanie_Hiro%C5%A1imy_a_Nagasaki
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/2288-muzikantska-liduska-vitezslavhalek/
https://referaty.aktuality.sk/hirosima-a-nagasaki/referat-10565/
8 - https://www.dennikvv.sk/nazory/memento-alberta-moraviu-list-z-hirosimy-z-roku-1982-protivojne-a-atomovej-bombe-po-navsteve-japonska/
https://hnonline.sk/svet/535978-atomovka-zabila-100-tisic-ludi-ja-som-hirosimu-prezil-reportaz
9 -https://refresher.sk/119362-Pripominame-si-77-vyrocie-zhodenie-atomovej-bomby-na-HirosimuPodla-sefa-OSN-sa-aj-dnes-hra-ludstvo-s-nabitou-zbranou?utm_source
https://www.teraz.sk/magazin/od-zhodenia-prvych-atomovych-bomb-na/273868clanok.html?utm_source
https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/479322-japonsko-si-pripomenulo-73-vyrocie-zhodeniaatomovej-bomby-na-hirosimu/?utm_source
https://hnonline.sk/svet/96097751-svetovy-den-boja-za-zakaz-jadrovych-zbrani-je-znamy-aj-akoden-hirosimy-pred-78-rokmi-svetom-otriasla-hroza?utm_source
https://www.cas.sk/clanok/580131/japonsko-si-pripomina-smutne-vyrocie-uplynulo-72-rokov-odzhodenia-atomovej-bomby-na-hirosimu/?utm_source
https://sita.sk/obrazom-hirosima-si-pripomenula-den-atomovej-tragedie/?utm_source
10 - https://www.cas.sk/clanok/2827557/lekari-zdvihaju-varovny-prst-nebezpecenstvo-je-znacnea-narasta-vyhneme-sa-jadrovej-katastrofe/2/?utm_source
https://dennikn.sk/4172348/jadrovych-zbrani-bude-viac-a-moze-ich-chciet-ziskat-aj-viackrajin/?utm_source
11 - https://chatgpt.com/